|
Je tu december. Posledný mesiac roka. Prirodzene prichádza čas rekapitulácie, analyzovania a zamyslenia sa nad uplynulým rokom. Čo sa mi podarilo z mojich predsavzatí a cieľov zrealizovať a čo nie. Som tam, kde som chcela byť? Stalo sa niečo nečakané? Urobila som zmenu sama, alebo ma donútili okolnosti? Bola som odvážna alebo zbabelá. Povedala som to, čo som chcela? Urobila som niečo pre seba? Zlepšil sa môj život? Zhoršil sa? Stagnujem?
Kľúčovým slovom roka je zmena! Zmenila som zamestnanie, staviam sa na vlastné nohy. Zmenila som sa ja. Zmenili sa moji priatelia. Spoznala som veľa nových ľudí. Začala som pravidelne písať. Niekto mi zo života odišiel. Niekto sa do neho vrátil. Zmena je dobrá. Vie nás poriadne vydesiť, prináša neistotu a nepohodlie. Ale je to jediná vec, ktorá nás vie niekam posunúť.
Prečo sa zmeny tak bojíme? Veď zmena je tu stále. Či si ju pripúšťame alebo nie. V momente, keď som začala písať tento stĺpček som bola iná žena, ako som teraz. A keď ho dopíšem, budem zasa iná. Zmena je súčasťou našich životov, je výzvou, ktorá nám zo života robí dobrodružnú cestu. Jedna vec, ktorú som sa naučila a realizujem ju tento rok je to, že robím zmeny dobrovoľne. Naučila som sa rozhodnúť sa a zmeniť veci. Je to niekedy strašne ťažké. Ide to pomaly, lebo ja som pomalá a nemám vytrvalosť. Ale keď sa to podarí, stojí to za to.
Teším sa zo zmeny práce. Vďaka nej som získala lepšie životné tempo. Lepší work-life balance. Teším sa z toho, že žijem už rok v novom byte. Je viac o mne, je môj, je podľa mňa. Je to miesto, kde môžem tvoriť nové spomienky. Teším sa, že môj syn sa stáva mužom a spoločne sa to snažíme zvládať. Hovoríme o tom, aj keď on hovorí menej ako ja. Minulý týždeň mi povedal, že by som sa o neho mala menej starať a viac to nechať na ňom. Má pravdu. Dorastanie detí spôsobuje, že v jednom momente sa musíme naučiť akceptovať ich krídla. To, že potrebujú lietať a nie iba sedieť v hniezde a čakať na jedlo a teplo našich krídel. Starostlivá mama sa musí zmeniť na múdru mamu, ktorá vie, kedy poskytnúť voľnosť a kedy náruč. Mení sa teda aj mama vo mne.
Keď teda bilancujem rok, prichádzam na to, že som trochu zabudla oddychovať a venovať sa sebe. Pri všetkých zmenách som nenašla dosť času. To musím doladiť v novom roku. Viac si urobiť čas na relaxovanie. To, že som si ho neurobila, ma dostalo do postele. Po viacerých rokoch odolávania ma skolila choroba a donútila oddychovať. Tak by to nemalo byť. Dávam si záväzok, že budúci rok budem oddychovať, viac cvičiť a zdravšie jesť. Tieto zmeny moje telo uvíta.
Aj keď máme viac rokov, viac kíl, viac naloženého na chrbte, pokúsme sa o zmeny. O zmeny dobrovoľné a nám prospešné. Nezotrvávajme v iluzórnej istote, ktorá je iba naša prezlečená rigidita. Neľutujme sa a nenadávajme na okolie. U nás na Slovensku je pindanie národným športom. Kritika okolia je niečo, čo nám dáva pocit, že my sme tí dobrí a zmeniť sa majú všetci okolo. Je to omyl. Čím skôr ho pochopíme a prestaneme pindať, tým skôr uvítame pozitívne zmeny v sebe a okolo seba. Uvedomme si, že pindanie je plytvanie časom, ktorý nám potom niekde chýba.
Prajem vám pekný týždeň zmien bez pindania.
Prečítajte si aj Jesenný detox v skrini
