Ak by som si niečo pre Slovensko po voľbách želala, bola by to empatia ľudí. Taká pomerne bazálna vec, no sledujúc ľudí okolo seba, bude to ťažký projekt. Ľudia totiž nemajú empatiu najmä k tým najslabším. Každý boží deň volám policajtov na autá, ktoré zaberajú chodník. Vozíčkari aj rodičia s kočíkmi ich obchádzajú po ceste a normálne ľuďom s autami nedocvakne, že je jedno, že je to "len na chvíľu" pretože "som vybehol iba niečo kúpiť".
 
Nerozumieť tomu, že verejný priestor je pre všetkých, nie iba pre mňa, a že pre niekoho dokonca môže byť jediným spôsobom prepravy, je necitlivé. V tomto sme sa nepohli ani od 90. rokov a zväčša platí ešte aj to, že prostredník vám ukáže v strede chodníka čávo na drahom aute a ešte sa ľuďom vysmieva, že chodia peši. Nerozumie totiž, že chudák v tejto situácii je on. 

Empatia k starším ľuďom. Minule som bola v Kauflande v Spišskej Novej Vsi. Len som prechádzala a potrebovala som si kúpiť niečo na obed. Starenka stála pri váhe, kde si máte zobrať čiarový kód na ovocie a zeleninu a strašne dlho jej to trvalo. Ľudia vzdychali, ochkali, išli hystericky k druhej váhe, aby bolo jasné ako ich to strašne obťažuje. Pani sa po chvíli otočila na mňa a poprosila ma, či jej viem pomôcť, že na to dobre nevidí. Spolu sme to vyťukali, nálepky na tri sáčiky nalepili a šli ďalej. Prisahám, že nikomu (ani mne) nenapadlo jej pomôcť. Individualisti, sebci, krajina mladých, vidiacich a šikovných. 

Empatia voči obetiam. Táto ma štve zo všetkého najviac. Včera som dala na svoj instagram biskupa Milana Chautura, ktorý mal zneužívať 6-ročné dievčatko. Dnes dospelá žena o tom hovorila pre RTVS, ktorá má aj nahrávku ako konfrontuje biskupa. Bohužiaľ, na svetlo božie sa nikdy nedostala, dodnes nerozumiem prečo to zastavili. Martina O´Connor nakoniec porozprávala svoj príbeh aj pre Denník N. Je hrôzostrašný a bolestivý. Prípad nahlásila aj oficiálne v štruktúrach cirkvi, a áno, smutné je aj to, že sa jej to podarilo až v Británii, kde dnes žije. Niekoľko ľudí mi napísalo, že si to pani O´Connor celé vymyslela, že Milan Chautur je predsa charizmatický a obľúbený, a niečo také by nemohol urobiť.
Charizmatický je, obľúbený ako u koho. Pravda ale je, že tak mizivé percento obetí pedofilov si niečo podobné vymýšľajú, že mi rozum zostáva stáť nad tým, ako niekto môže ignorovať fakty. Akú by mala motiváciu vymyslieť si niečo podobné? Prečo by to robila, keď akurát tak čelí nenávistným emailom od veriacich, ktorí obhajujú biskupa Chautura? Prečo by pápež po prvý raz v histórii Slovenska posielal Chauturovi nového nadriadeného, aby za neho spravoval diecézu? Kto sa postaví za obeť, namiesto za vplyvného biskupa? Kedy už konečne na Slovensku prestaneme trepať obohrané pesničky o ženách a obetiach, ktoré si vymýšľajú? Prečo stále hovoríme o týraných ženách, že si za to môžu samé a majú odísť? Prečo sa nikto nepýta otázky páchateľov, ale stále len šikanujeme obete? 
 
Empatia k chudobným, menej šikovným, znevýhodneným, tak celkovo - k niekomu, kto mal v živote menej šťastia ako my sami. Myslieť si, že každý má rovnakú štartovaciu čiaru je naivné a je vysoko pravdepodobné, že keby som sa ja, aj s mojím intelektom, narodila v osade, skončím ako nezamestnaná, zamotaná do generačnej chudoby, v 14tich tehotná, v 24 s desiatimi deťmi. Také sú fakty, žiadne  nech sa z toho dostanú sami povzdychy to nezmenia
 
Voľby dopadnú - horšie alebo lepšie, ale dopadnú nejako. Krajina sa s tým naučí žiť, vysporiada sa s tým. Môžno sa niektoré veci zlepšia, možno niektoré zhoršia. Ale ťažko sa zákonmi zmení myslenie ľudí, ktorí sa sami povyšujú nad slabších. Nezmení to politika, voľby, ani ústava. Veľmi si želám, aby sme v roku 2020 boli citlivejší, menej agresívni, chápavejší a milší.
 
Držme si palce, tipujem, že to nezvládneme, ale možno, MOŽNO budeme aspoň o krok bližšie k cieľu.