|
STOCKHOLM, BRATISLAVA. Režim posledného európskeho diktátora Alexandra Lukašenka nešetrila. V Bielorusku zase nešetrili ju a tak musela z krajiny v roku 2000 odísť. „Problém je, že v čase Sovietskeho zväzu sme boli disidentmi voči vláde, teraz sme disidentmi voči vlastnému národu,“ povedala v rozhovore pre české Hospodářske noviny, keď Prahu minulý rok navštívila.
Investigatívna novinárka, ktorá sa narodila v ukrajinsko-bieloruskej rodine, žila jedenásť rokov striedavo v Paríži, Gothenburgu a Berlíne. V roku 2011 sa napokon do Bieloruska vrátila, ale jej knihy stále nie sú prístupné.
Knihy cez hlasy ľudí
„Knihy, ktoré píšem, môžem písať iba doma. Musím počuť, čo hovoria ľudia na ulici, v kaviarňach, čo hovoria moji susedia. Vždy nastražím uši a počúvam,“ vysvetlila podľa Českého rozhlasu, prečo sa pred štyrmi rokmi vrátila domov.
V knihách píše Alexijevičová o dramatických historických udalostiach, ktoré sú stále sčasti tabu. O druhej svetovej vojne a úlohe žien v nej (Vojna nemá ženskú tvár), o černobyľskej katastrofe (Modlitba za Černobyľ), vojna v Afganistane (Zinkoví chlapci), či o rozpade Sovietskeho zväzu (Doba z druhej ruky).
Obraz udalostí skladá z hlasov autentických svedkov, s ktorými sa osobne stretáva. „Históriu zaujímajú len fakty a city tu nemajú čo robiť. Nie sú prijímané ako súčasť histórie. Ja sa však na svet pozerám očami normálnej ľudskej bytosti, nie historika. A nad človekom žasnem,“ hovorí 67-ročná Alexijevičová o svojej tvorbe.
Spolu s Pasternakom
Jej knihy preložili do 22 jazykov a získala za ne mnoho prestížnych cien. Teraz ako prvá bieloruská autorka získala Nobelovu cenu za literatúru a to za "polyfonické písanie, ktoré je pamätníkom utrpenia a odvahy v našej dobe".
Pre Alexijevičovú je to pocta byť v jednej skupine s Borisom Pasternakom, ruským spisovateľom, ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru v roku 1958.
„Je to veľká vec dostať túto cenu,“ povedala Alexijevičová pre švédsku televíziu STV krátko po tom, čo jej cenu udelili.
Prečítajte si aj Žien je vo vede stále málo, hovorí Rubínová, ktorá mohla získať Nobelovu cenu za fyziku ako tretia ženy v histórii
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
