|
Dcéra mojej kamarátky má 14 rokov a nechce chodiť do školy. Ešte v septembri bola vynikajúca žiačka, nadaná klaviristka, ktorá každú voľnú chvíľu trávila so svojim pudlom. Teraz ju nebaví nič, na psa sa ledva pozrie. Nie, toto nie je nejaká smiešna apatická fáza v živote tínedžerky, ako by sa mohlo zdať. To dievča trpí. A začalo sa to hlúpymi poznámkami o jej vzhľade.
Pred pár mesiacmi ju postihlo akné v jednej zo svojich najvážnejších podôb. Hoci podstupuje komplexnú liečbu, na pleti to ešte stále nie je vidno. A v škole sa vždy nájde niekto, kto jej to pripomenie. Dievčina to statočne znášala, ale keď jej jedna spolužiačka povedala, aby “vypadla”, keď si skupinka dievčat robila selfie, lebo im to kazí, nastal bod zlomu.
Zaliezla do svojej izby, rodičom oznámila, že do školy už nikdy nepôjde. Moja kamarátka ju tam ani nenúti chodiť, dohodla sa so školskou psychologičkou a triednou, že nateraz bude lepšie, keď zostane doma a úlohy jej budú posielať mailom. Tak to však nemôže byť večne a napokon, nemala by byť potrestaná a do sociálnej izolácie uvrhnutá jej spolužiačka, ktorá okrem riaditeľského pokarhania nepocítila žiadnu ujmu?
Toto sa zrejme skončí ako veľakrát v takýchto prípadoch. Kamarátka už začala pre dcéru hľadať novú školu, čo v strede školského roka nie je práve ideálne a hlavne to nie je spravodlivé. Bojí sa však, že dcéra by návrat do starej školy nezvládla. Učiteľky sa tiež vyjadrili, že im je to ľúto, ale nemôžu striehnuť a vystopovať každú šikanu. Pohovor s rodičmi problematického dievčaťa nikam neviedol.
A tak 14-ročné dievča na prahu dospelosti zažilo poníženie a nespravodlivosť. Videlo, že proti zlu sú bezmocní aj dospelí a že radšej ustupujú, hoci je to možno aj pre jej dobro. V takejto situácii zrejme neexistuje dobré riešenie a to je na tom najhoršie. Že by sme dieťaťu radi ukázali správny príklad, ale vieme, že následky by preň boli príliš ťažké.
Prečítajte si aj Matky teroristov
