Jasmína a Pavel Houdekovci robia pre spoločnosť niečo naozaj potrebné. Učia Modernej sebaobrane. Nie takej, kde boxujete do mechu a potom zápasíte s protivníkom rovnakej váhovej kategórie. Moderná sebeobrana je založená na dátach a na konkrétnych situáciách, ktoré zažijete na ulici, v MHD, v taxíku, u lekára, v škole, v práci alebo aj doma.

Okrem praktických kurzov, ktoré robia online aj naživo vydali knihu v češtine aj v slovenčine s názvom Moderná sebaobrana a hovoria o nej, že je zbraňou. Ich cieľom je dostať sa do škôl a knihu ponúknuť ako fantastickú pomôcku. Navštívili Bratislavu a svoju knihu symbolicky pokrstili v klube Tepláreň. Vyjadrili tým podporu majiteľovi klubu Romanovi Samotnému, Radke, ktorá útok prežila a úctu obetiam násilnej vraždy Matúšovi a Jurajovi. 

Jasmína, na začiatku stretnutia s publikom v bratislavskej Teplárni si položila sériu otázok. Pýtala si sa, kto zažil obťažovanie, kto zažil hlúpe poznámky, na koho pokrikovali oplzlé vtipy.... Takmer všetky ruky v priestore sa zdvihli. V druhom kole si sa pýtala, kto zažil traumatické veci ako sexualizované násilie, či znásilnenie. Aj vtedy sa zdvihlo dosť rúk. Bol to dôkaz toho, aký veľký problém je násilie tohto typu v našej spoločnosti. Povedz nám, prosím, o tom, ako vznikol projekt Moderná sebaobrana a čo všetko pomáha riešiť?

Moderná sebaobrana je československý projekt. Našou misiou je svet bez násilia. Chceme dať ľuďom nástroje, ako zastaviť násilie skôr, než vypukne – a ako sa mu brániť, ak k nemu predsa len príde. Vďaka týmto nástrojom odhalíte v školskom prostredí agresívneho spolužiaka skôr, ako začne šikanovať ostatné deti. V práci odhalíte manipulátora skôr, než kvôli nemu začnú odchádzať schopní ľudia. Odídete z partnerského vzťahu, v ktorom spoznáte toxické správanie. Na ulici nebo v MHD spoznáte agresora a odídete. Vďaka našej metóde sa násiliu jednoducho vyhnete.

Chceme, aby sa zapojili všetci. Preto učíme, ako sa zastať ostatných, a pritom neohroziť seba. Vidíte, že niekto niekomu ubližuje? Naučíme vás, čo robiť, aby ste neboli ako ostatní a neignorovali to. Naše kurzy a aktivity mieria aj na pôvodcov násilia. Chceme im ukázať, kde sú naše hranice, že netolerujeme sexismus, buzeráciu, obťažovanie ani iné formy násilia. Venujeme sa osvete, búrame mýty a dvíhame ľuďom sebavedomie. Zameriavame sa na výskum a spracovanie dát, žiadame systémové zmeny. Chceme, aby ďalšie generácie vyrastali bez zbytočného násilia.

Foto - Vydavateľstvo IKAR

Keď rozprávaš o tom, ako sa brániť násiliu výrazne gestikuluješ a akoby celým svojím prejavom ukazuješ, ako si stanoviť hranice, ako povedať NIE, ako sa ochrániť. Už len pár hodín s tebou mi ukázalo, ako byť silnejšou. Prečo je podľa teba dôležité byť v tomto výraznou a názornou? Čo je prvou vecou, ktorú sa snažíte s Pavlom na kurzoch naučiť?

Ďakujem. Spätná väzba je pre mňa veľmi dôležitá, a je to presne to, čo na svojej práci milujem. Na začiatku kurzu sú dievčatá tiché, schúlené do seba a boja sa ozvať. Na konci kurzu stoja vzpriamene a ich hlasné NIE! je počuť až na druhé poschodie. Obdivujem každú ženu a dievča, ktorá si vezme späť svoju silu a dokáže si urobiť poriadok vo svojom živote. Či už dá košom manipulatívnemu partnerovi, alebo sa ohradí proti slizkému kolegovi v práci.

Moderná sebaobrana je aj o sebavedomí. Učí ženy (ale aj mužov) ako sa za seba postaviť, ako odolať manipulácii, ako sa zachovať v situácii, keď sa ubližuje niekomu inému. Po prečítaní vašej knihy mám pocit, že sa mi úplne zmenil mindset. V podstate jasné a jednoduché rady nás vedia veľmi dobre ochrániť. 

Sebaobrana musí byť jednoduchá. Všetko, čo učíme, sa naučí aj moja mama. Teda pani v dôchodkovom veku. Ona zastupuje väčšinu, takže na jej príklade vidím, či to naozaj funguje, alebo je to „bullshit“. Sebaobrana sa hodí všetkým, nielen mladým, atraktívnym dievčatám. Každý z nás sa niekedy dostal do situácie, keď potreboval ochrániť alebo posilniť. A práve na to sú dobré nástroje Modernej sebaobrany. 

S Pavlom ste povedali jednu veľmi zaujímavú vec. Keď niekto prekročí moje hranice a urobí niečo, čo mi je nepríjemné, ako poznámku alebo dotyk, prípadne oplzlý vtip a ja sa jasne ohradím, existuje od „útočníka“ iba jedna správna reakcia. Ako teda odlíšime normálneho človeka, ktorý neodhadol svoju mieru od „prasáka“?“

Niekto vám šliapne na nohu a vy sa ozvete: „Au, dávaj pozor, stúpil si mi na nohu!“ Pravdepodobne zaznie: „Jaj, prepáč, nechcel som.“ No a úplne rovnaké je to s obťažovaním. Pokiaľ sa vás niekto dotýka, alebo má debilnú poznámku a vy sa ozvete, že sa vám to nepáči, tak existuje iba jedna prijateľná odpoveď. A tou je ospravedlnenie. Ak zaznie čokoľvek iné, tak ste odhalili buď hulváta alebo agresora. Pamätajte si to!

Čo by ste povedali na poznámky typu: „No, to už za chvíľku nebudeš môcť žene ani dvere otvoriť, aby ťa nežalovala!, Ale veď si o to koledovala, pozri, akú sukňu si obliekla!, No, ty si nejako pribrala, naozaj budeš jesť aj ten koláč?...mnohí si neuvedomujú, že sú to formy násilia a manipulácie.“ 

Zhadzovanie, posmievanie a nadávky zaznievajú od tých, ktorí nemajú dobré úmysly. Bráňte sa o to viac a buďte ešte dôraznejší. V minulosti nás posmešky  paralyzovali. Dnes nás musia vybičovať ešte k väčšej ochrane! Ha, násilníci a hulváti, počujete to? Už vám zvoní umieráčik.

Pavel a Jasmína Houdekovci. Foto - Vydavateľstvo IKAR

Ak by sme mali poradiť mužom. Ako sa majú správať v toxickom prostredí, kde okolo nich všetci pokrikujú rasistické, xenofóbne, sexistické poznámky a kde bodyshamujú svoje kolegyne? Keď sa chlap do toho nezapája, vyčíta sa mu, že trhá ich „bratstvo“. Pavel, ty si výrazne maskulínny typ muža, ktorý má ale vo veciach úplne jasno. Ak by si bol v takejto spoločnosti, čo by si urobil?“

Ja v takej spoločnosti (v širšom slova zmysle) žijem, takže to nie je teoretická otázka. Nerobiť to nestačí. Keď má kolega v práci na porade blbé reči so sexistickým podtextom smerom ku kolegyni, tak zvýšte hlas a zastaňte sa jej. Ak sa budete radšej pozerať do zeme a tváriť sa, že ste to nepočuli, tak tým dávate hulvátovi najavo, že je to vlastne v poriadku. Že môže. Keď vidíte na ulici podivnú interakciu medzi mužom a ženou a z reči tela ženy je jasné, že nie je v pohode, bežte tam a spýtajte sa jej, či je všetko v poriadku.

Možno, že je to len nezhoda medzi partnermi – v tom prípade vám to povie. Alebo nie je, a je to úchyl, ktorý ju obťažuje a ona je paralyzovaná strachom; vtedy vám neodpovie vôbec, alebo vám dá najavo, že pomoc potrebuje – tak ju odveďte preč. Áno, vyžaduje si to trochu odvahy a je veľká šanca, že vo väčšine prípadov tá situácia bude v poriadku. Ale tiež sa môže stať, že budete jediný, kto si všimne  a pomôže. A my si nebudeme čítať na twitteri alebo v novinách ďalšiu historku o tom, ako ženu niekto obťažoval za bieleho dňa a nikto jej nepomohol.

Pavel, máš vzdelanie v oblasti kriminológie a ľudí, ktorí sa dopúšťajú sexualizovaného násilia máš celkom navnímaných. Ako teda postupovať, keď zistíme, že si nás niekto vyhliadol, uprene na nás pozerá, povedzme v električke, a my z toho máme zlý pocit?” 

Nepremýšľajte, či je tento pocit namieste, či je správny a oprávnený. Je. Niečo urobte. Pozrite sa na agresora, ako by ste mu hovorili: „Ani to neskúšaj!“ A potom choďte preč. Keď ste v situácii, že nemôžete odísť, môžete sa na neho otočiť a povedať: „Vidím, že sa na mňa pozeráte, potrebujete niečo?“ Väčšina ľudí, keď niekoho takého spozoruje, začne pozerať do zeme nebo von oknom a dúfa, že to zmizne. Ale agresor nezmizne. Naopak. Keď uvidí, že sa ho bojíte už vtedy, keď sa na vás díva, zistí, že môže pritvrdiť a vy ani potom nič neurobíte. Agresor potrebuje obeť, ktorá sa ho bojí. Nestojí o scény, boj.

S vašimi kurzami a knihami Moderná sebeobrana sa chcete dostať do škôl, chcete vzdelávať žiakov prvého a druhého stupňa základných škôl a stredné školy. Kedy je dobré začať s deťmi o týchto témach hovoriť?

Čím skôr, tým lepšie. Keď sa už malé dieťa naučí strážiť si svoje hranice, bude to mať zažité. My robíme kurzy pro deti od 7 rokov. Máme tri programy: pre deti na prvom stupni ZŠ, na druhom stupni ZŠ a pre tínedžerov. Ku každej skupine pristupujeme inak a otvárame iné témy.

Foto - Vydavateľstvo IKAR

Vaše kurzy prebiehajú online, dá sa na prihlásiť aj osobne (prezenčne), máte prvé vyškolené inštruktorky aj na Slovensku a od mája 2023 začínate. Je o modernú sebaobranu veľký záujem? Hlásia sa vám aj muži?

Nestíhame pokrývať dopyt. Ľudia, firmy aj neziskovky majú veľký záujem o naše kurzy, čo je jasnou správou, že bojovať proti násiliu je sexy! Kurz na nových lektorov a lektorky musíme usporiadať dvakrát ročne, nábor prebieha neustále. Máte nás radi a chcete byť v našom tíme? Napíšte nám! A pozor, súčasťou našich inzerátov bývajú vždy informácie o „imposter syndróme“ (syndróm podvodníka), to z toho dôvodu, že vieme, že ženy si neveria a čakajú, kým budú mať viac skúseností, kým budú vzdelanejšie, kým budú....NIE!

U nás to takto nefunguje. Hodíte sa na to, napíšte nám a poďte do toho! Musíme mať lektora či lektorku v každom malom meste, ktoré má nad 10 000 obyvateľov. Bez vás to nedáme.

U nás na Slovensku sa aktuálne rieši zaujímavý prípad. Na akadémii výtvarných umení (VŠVU) dochádzalo dlhodobo k šikane a obťažovaniu (aj sexuálnemu) od profesora smerom k študentkám. Študentky o tom hovorili už dávnejšie, ale reálne sa k tomu vyjadrili zhruba desať rokov po tom, ako sa to dialo. Samozrejme, vedelo sa o tom, ale bolo to akési verejné tajomstvo. Škola to začala vyšetrovať, zriadila etickú komisiu, vypočula mnohých svedkov a  rozhodla, že bol porušený antidiskriminačný zákon (čo je už ale premlčané a nie je možné ho súdiť) a profesorovi „navrhla“ odchod. Celkom ma pobúrilo, že to je jediná vec, ktorú môže vysoká škola podľa zákona urobiť v takomto prípade, pretože profesor má definitívu. Aká je situácia v Čechách? Je na univerzitách diskriminácia a násilie bežné?

My hovoríme, že obťažovanie, grooming, alebo šikana je na každej škole. Nepýtajme sa už, či sa to deje, pýtajme sa, čo s tým urobíme. Systémová zmena je, aby bol na každej škole niekto, komu môžu študenti dôverovať. Každá škola by mala mať jasný postup, ako riešiť negatívne javy. Samozrejmosťou by malo byť, že žiadna škola netoleruje vzťah učiteľ – študentka/študent. Lenže nie vždy vás ochráni systém. Preto chceme dať ľuďom nástroje, ako sa môžu brániť, ak sa im niečo z toho stane.

„Ak by ste na záver mohli dať najmä ženám a dievčatám tri dobré rady, vďaka ktorým vedia ako násiliu predísť a chrániť sa pred ním. Aké by to boli?“

Nie je to vaša vina.
Nie je to vaša vina.
Nie je to vaša vina.