|
Zabiť nechcel len zástupkyňu školy Máriu Semančíkovú a spolužiačku Alenku. Veľmi cielene plánoval pripraviť o život 4 ľudí - v uznesení o väzbe, ktoré majú médiá k dispozícii, sú ich mená anonymizované, ale malo ísť opäť o ženy.
Samuel S., útočník z gymnázia v Spišskej Starej Vsi, cielil na ženy, pretože ich nenávidel. Tragická udalosť odkrýva veľmi závažný motív páchateľa - mizogýniu, teda chorobnú nenávisť k ženám. Tá sa skončila vraždou, ktorá má známky femicídy - vraždy žien a dievčat len pre ich pohlavie. Nič podobné ešte Slovensko nezažilo.
Samuel S. nenávidel dievčatá
“To, čo o prípade viem, ukazuje, že to spojenie je vzťah mladého muža alebo mladých mužov k ženám. Vnímam v spoločnosti aj v rozličných online skupinách trend mizogýnie, nenávisti voči ženskému pohlaviu, dešpekt k ženám. Viem, že dievčatá boli vystavované explicitnému obsahu – s videami, s vyhrážkami, že toto ti urobím, keď sa nebudeš správať tak, ako to ja očakávam. Dievčatá boli pod obrovským tlakom a niesli si ho samy,” povedal v rozhovore pre Denník N Marek Madro, psychológ a zakladateľ projektu internetovej poradne pre mladých IPčko.sk, ktorí od začiatku pracovali s deťmi i dospelými v Spišskej Starej Vsi.
Počas vyšetrovania viacerí potvrdili, že Samuel S. prejavoval voči ženám nenávisť. Potvrdilo sa to už pred nástupom do školy v Spišskej Starej Vsi. V júni 2022 súd v Kežmarku odsúdil Samuela S. za napadnutie spolužiačky. V novembri 2022 bol odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania sa voči spolužiačke.
Po nástupe na gymnázium v Spišskej Starej Vsi sa počas školského výletu vo Vysokých Tatrách v októbri 2024 vyhrážal dvom spolužiačkam. Jednej povedal, že ju zhodí z útesu. Druhú označil za čarodejnicu s tým, že v minulosti by bola upálená. Sťažnosti rodičov dievčat vedenie školy vyriešilo individuálnym študijným plánom pre Samuela S.
On tento krok považoval za nespravodlivý a obviňoval zo svojho vylúčenia Máriu Semančíkovú a spolužiačky, ktorým sa vyhrážal za to, že ho mali “ohovárať”. Treťou obeť mala byť spolužiačka, ktorá v ten deň nebola škole. Zranil ešte spolužiačku Barborku, ktorá sa mu postavila pri útoku na Alenku.
Mizogýnia rastie medzi mužmi
Psychológ Madro potvrdil, že mizogýnia rastie medzi mladými mužmi naprieč školami. “Je to fenomén stále viac prítomný v živote mladých chalanov, ktorí sa snažia byť úspešní. Nasledujú filozofický prúd manosféry (tzv. sféra mužov, ide o internetovú sieť mužských komunít, ktoré bojujú proti posilňovaniu postavenia žien v spoločnosti a pestujú imidž silnej maskulinity - poz.red.), teda rýchleho úspechu a majú veľmi vysoko nastavené predstavy o tom, kým vlastne budú. Najviac sledované videá slovenských aj zahraničných influencerov na sociálnych sieťach sú dnes práve od ľudí, ktorí toto šíria,” povedal Madro.
Negatívny trend potvrdzuje aj feministická organizácia Možnosť voľby. “Nárast mizogýnie je u mladých mužov narastajúcim fenoménom ohrozujúcim celú spoločnosť. Výskumníci a výskumníčky ho pozorujú naprieč celým svetom. Jedným z dôvodov sú algoritmy na sociálnych sieťach, ktoré smerujú obsah k používateľom. V momente, keď chlapci a muži prejavia záujem o nenávistný obsah, sociálne siete ich v tomto obsahu „zachytia,“ s vidinou viacerých pozretí a tým pádom vyššieho dosahu reklamy,” uviedla organizácia na sociálnej sieti.
Pre mnoho chlapcov a mladých mužov sa terčom nenávisti stali myšlienky feminizmu (odstránenie nerovností voči ženám - poz.red.) a rodovej rovnosti (netýka sa len žien, ale aj mužov, nebinárnách osôb a všetkých rodových identít poz.red.), s ktorými si nevedia poradiť. “Mužov, ktorí svojho nešťastia obviňujú ostatných, najmä ženy (no aj iné, hlavne znevýhodňované skupiny ľudí) je v našej spoločnosti viacero. U niektorých ľudí rastie pocit, že kvôli myšlienkam rodovej rovnosti sa spoločnosť stala voči mužom nepriateľskejšia. Rodová rovnosť však nie je hrozba a nie je namierená voči mužom, je to cesta k spravodlivosti,” uviedla k tomu organizácia Možnosť voľby.
“Veľa hovoríme o feminizme, ale títo muži majú pocit, že to nefunguje, že systém, kde majú muži a ženy rovnaké práva, zlyhal,” dodal v rozhovore pre Denník N aj Marek Madro.
Femicída ako systémové zlyhanie
Mizogýnia v prípade Samuela S. viedla až k vražde, ktorá má podľa poslankyne Progresívneho Slovenska Beáty Jurík všetky známky femicídy.
“Femicída je vražda ženy alebo dievčaťa z dôvodu ich rodu – teda pretože sú ženy. Jej formy sú rôzne: môže ísť o dôsledok partnerského, domáceho alebo rodinného násilia, ale aj o vraždu mimo tohto blízkeho kruhu ľudí. Femicída je motivovaná nenávisťou voči ženám (mizogýniou) a zároveň pocitom nadradenosti, moci páchateľa,” vysvetľuje Jurík, ktorá sa v parlamente venuje ženským témam. Útok v Spišskej Starej Vsi podľa nej femicídou je.
“V prípade dvojnásobnej vraždy v Spišskej Starej Vsi mám za to, že na základe zverejnených informácií je taktiež možné hovoriť o femicíde: aj v minulosti už študent Samuel S. zaútočil na ženy, vyhrážal sa spolužiačkam aj vyučujúcim, osobne, ale aj v správach, vraj im ublíži, ak sa nebudú správať tak, ako on chce. Z návrhu prokurátora na väzbu sme sa tiež dozvedeli, že obete mali byť až 4 – všetky ženy. Jeho správanie jednoznačne vykazuje prvky mizogýnie, dešpektu k ženám a nenávisti k nim. Naopak so spolužiakmi – mužského rodu – vraj nemal žiadny problém, neprejavoval sa násilne,” uviedla Beáta Jurík.
Slovenský trestný zákon pojem femicída nepozná. Spadá pod trestné činy vražda, úkladná vražda a zabitie, čo však nevystihuje podstatu femicídy presne a nevieme jej predchádzať.
Podľa štúdie Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť s názvom Rozsah femicídy na Slovensku, ktorá vychádza z údajov Prezídia Policajného zboru, bolo na Slovensku v rokoch 2014 až 2018 počet zavraždených žien medzi 22 až 32. Z toho femicíd, teda vrážd blízkym partnerom, bolo 5 až 11. Najhorší rok zo sledovaného obdobia bol rok 2017, kedy sa stalo 11 femicíd. Počty vrážd môžu byť v skutočnosti vyššie.
“Je mi skutočne ľúto, že aj v prípade tejto tragédie máme problém nazvať ju pravým menom a že ako v podstate vo všetkých prípadoch vrážd, znásilnení a iných foriem násilia voči ženám skrývame systémové a štrukturálne zlyhania za individuálny problém, psychickú nestabilitu či rôzne závislosti, namiesto toho aby sme si konečne priznali, aký veľký problém má naša spoločnosť s rodovo-podmieneným násilím,” dodala poslankyňa Beáta Jurík.
