Bývalá sudkyňa, ktorá sa nebála poukazovať na korupciu v súdnictve, bývalá poslankyňa a verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová (70) sa dnes stala ministerkou spravodlivosti v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora.
Ako šéfka rezortu spravodlivosti chce riešiť akútne problémy, dokončiť súdnu reformu a projekty z plánu obnovy a pripraviť dobré podmienky na činnosť rezortu v budúcom období. Uviedla to potom, ako prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala novú vládu.
Jana Dubovcová je ministerkou spravodlivosti
“Jana Dubovcová ako jedna z mála z justície sa nebála prehovoriť nahlas a odsúdiť kroky Štefana Harabina a jemu verných, ktorí ničili a zničili dôveru v justíciu. Považujem aj za určité zadosťučinenie, že sa práve dnes vracia ako ministerka spravodlivosti, keď sa spoločnosť zmieta v kríze hľadania hodnôt,” povedala o nej na sociálnej sieti bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Jana Dubovcová čelila pre kritiku Harabina aj disciplinárnemu konaniu.
Jana Dubovcová sa narodila 22. júna 1952 v Žiline. V roku 1975 vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Krátko pracovala na osobnom oddelení na Bytovom podniku Bratislava I. Od júna 1976 do konca novembra 1979 bola právničkou na Obvodnom národnom výbore Bratislava I. V rokoch 1979 - 1986 pôsobila ako právnička v ČSTK na Slovensku a do júla 1987 potom na Podnikovom riaditeľstve OZ Bratislava.
Od 1. novembra 1988 do 14. septembra 1989 pôsobila ako justičná čakateľka na Krajskom súde v Banskej Bystrici a od 1. novembra 1990 do 20. januára 1999 bola sudkyňou na Okresnom súde v Banskej Bystrici. Od 21. januára 1999 bola Jana Dubovcová predsedníčkou Okresného súdu v Banskej Bystrici.
V historicky prvých voľbách na funkciu ombudsmana SR v roku 2002 bola kandidátkou Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) a Asociácie slovenských nezávislých sudcov. Poslanci Národnej rady (NR) SR ju v 1. kole do tejto funkcie nezvolili. Podporilo ju 28 poslancov, 61 bolo proti a 28 sa zdržalo hlasovania.
V parlamentných voľbách 12. júna 2010 bola na kandidátke SDKÚ-DS. Kvôli kandidatúre do NR SR v roku 2010 rezignovala na funkciu sudkyne, predsedníčky senátu a predsedníčky okresného súdu. V NR SR Jana Dubovcová nahradila v roku 2012 Pavla Kandráča vo funkcii verejného ochrancu práv. Vo verejnej voľbe Dubovcovú podporilo 76 zo 140 prítomných poslancov. Tento post zastávala do 28. marca 2017.
Prezidentka Zuzana Čaputová a ministerka spravodlivosti SR Jana Dubovcová počas vymenovania novej vlády odborníkov. Foto TASR - Jaroslav Novák
Z tejto pozície riešila mnohé podnety v oblasti politických, sociálnych, národnostných a ďalších práv. Realizovala prieskumy o činnosti orgánov sociálnoprávnej ochrany detí, práv mladistvých vo výkone trestu, prístupu seniorov k sociálnym službám, bezbariérovosti verejných budov, nevyplatených miezd či prieťahoch v súdnych konaniach. Upozornila na porušenie ľudských práv pri policajnom zásahu v Moldave nad Bodvou.
Naposledy sa angažovala v parlamentných voľbách v roku 2020 na kandidátke koalície Spolu-Progresívne Slovensko, kde chcela posledné 150. miesto na kandidátke.
Ocenenia pre Dubovcovú
Počas jej kariéry v súdnictve Dubovcová získala Medzinárodnú cenu Svetovej banky Jill Gill's Memorial za prácu na zavedení náhodného prideľovania spisov sudcom a súdneho manažmentu a optimalizáciu súdnej sústavy a taktiež najvyššie ocenenie Transparency International za anketu o korupcii na súde a zavádzanie programu náhodného výberu sudcu na všetky súdy.
V apríli 2014 jej veľvyslanec Spojených štátov amerických na Slovensku Theodor Sedgwick udelil cenu Human Rights Defender. Prezident Andrej Kiska udelil Jane Dubovcovej v januári 2019 štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj práva a spravodlivosti.
