|
Hoci pohlavie predznamenáva určitý spôsob existencie, ženy by mali mať možnosť jej akceptácie alebo odmietnutia. Musia získať ekonomickú nezávislosť a konkrétnymi činmi, úspechmi, spoločenským uplatnením sa zbavovať pocitu menejcennosti voči mužom.
Tvrdila to francúzska prozaička, dramatička, filozofka a feministka Simone de Beauvoirová.
Simone de Beauvoir was born on this day in 1908. Her lover Sartre nicknamed her "the Beaver" because she was so hard working. She said he was "very ugly and short”. pic.twitter.com/YBZtu1YbqD
— The Times Books (@TheTimesBooks) January 9, 2018
Simone de Beauvoirová: Žiačka Jeana-Paula Sartra
Podľa Beauvoirovej príklad každej ženy, ktorá dosiahla nadpriemerný, vynikajúci úspech, dodáva tisícom ďalších žien silu, ženie ich dopredu. Preto je koniec koncov každá žena svojím životom a svojou prácou zodpovedná za definitívne vyriešenie ženskej otázky, za úplnú emancipáciu.
Simone de Beauvoirová sa preslávila svojimi negatívnymi názormi na manželstvo a popieraním tradičných hodnôt. Mala veľký vplyv na rozšírenie emancipačného hnutia žien.
Prozaička, dramatička Simone de Beauvoirová sa narodila v Paríži 9. januára 1908 v zámožnej meštianskej rodine ako staršia z dvoch dcér. Matka ju vychovávala v katolíckej viere. Simone však neskôr zastávala nenáboženské a ľavicové názory.
Pôvodným povolaním bola profesorka na lýceu a pracovníčka rozhlasu. Od roku 1943 sa venovala len literárnej činnosti. V roku 1929 absolvovala štúdium na parížskej Sorbonne, kde získala doktorát z filozofie a ako 21-ročná sa stala najmladšou profesorkou.
Bola žiačkou francúzskeho spisovateľa a filozofa Jeana-Paula Sartra, s ktorým neskôr žila svoj život. Jeho existencialistické tézy spracovala beletristicky a tiahnu sa celou jej literárnou tvorbou. Sústreďovala sa najmä na problémy ženskej emancipácie a života ženy vôbec.
Písala romány (Pozvaná, Krv tých druhých, Mandaríni, Ľúbivé obrázky), mnoho esejí (pri písaní niektorých sa inšpirovala pobytom v zahraničí), štúdií, reportážnych kníh. Napísala tri zväzky spomienok a existencialistickú drámu Nepotrebné ústa. Známe sú jej práce Za morálku dvojakostí, Pyrrhos a Kineas, Existencializmus alebo Múdrosť národov.
Druhé pohlavie a emancipácia žien
Dvojdielna štúdia Druhé pohlavie je historicko-filozofické dielo predstavujúce analýzu úlohy ženy a obhajobu jej práv.
Keď Druhé pohlavie v roku 1949 vyšlo, vzbudilo veľký rozruch, hlavne u katolickej cirkvi, ktorá autorku kritizovala za kapitoly o sexualite a ženskej homosexualite. Komunisti zase knihu označili za spiatočnícku.
Až ďalšie vydanie Druhého pohlavia v roku 1968 inšpirovalo hnutie za emancipáciu žien. Kniha bola preložená do štyridsiatich jazykov. V tom istom roku prišla Simone de Beauvoirová do Prahy ako sprievod svojho životného partnera, marxistického filozofa Jeana-Paula Sartra.
Zásadná kniha esejí o úlohe ženy rezonovala aj v Československu, kde vyšla o dva roky skôr.
„Čitatelia i čitateľky na knihu reagovali v časopisoch, ako bola Vlasta, a dávali mnohým pozorovaniam de Beauvoirovej za pravdu. Pre mnohé ženy informácie v knihe predstavovali základné informácie o sexualite,“ povedala pre Českú televíziu Ľubica Kobová z Fakulty humanitných štúdií Univerzity Karlovej.
Simone de Beauvoir // "The point is not for women simply to take power out of men’s hands, since that wouldn’t change anything about the world. It’s a question precisely of destroying that notion of power." pic.twitter.com/6txMTgLcfc
— NITCH (@__nitch) January 8, 2018
Téma starnutie žien
Medzi jej prozaické diela ďalej patria V najlepších rokoch, kde podáva svedectvo o spisovateľskej generácii rokov 1929-1940 a Sila okolností, v ktorom popisuje činnosť skupiny spisovateľov spojených okolo Sartrovej revue Temps Modernes. Spokojné detstvo, pohodu domova, ale aj spurné správanie sa mladej dievčiny, odmietajúcej konformizmus rodičov a ostatných dospelých predstavuje jej autobiografické dielo Dievča z dobrej rodiny.
V poviedkach v 60. a 70. rokoch 20. storočia citlivo evokuje poslednú životnú etapu svojej matky a ich spoločnou témou je starnutie ženy: Veľmi ľahká smrť (1964), Zlomená žena (1967), Zúčtovanie (1972). V poslednej bilancuje svoj život. Simone de Beauvoirová zomrela v rodnom Paríži 14. apríla 1986. Dožila sa 74 rokov.
Simone de Beauvoirová zomrela 14. apríla 1986 v Paríži. Po smti sa stala ikonou feminizmu, ktorý vnímala ako oslobodenie žien zviazaných konvenciami a boj za právo žien na potrat a antikoncepciu. Beauvoirová tiež žiadala prísnejšie tresty za znásilnenie.
Dlho bola považovaná za Sartrovu napodobiteľku a nasledovníčku. Niekoľkým vedeckým štúdiám sa však preukázalo, že ich pracovný vzťah mohol fungovať aj opačne.
Simone de Beauvoirová oslovuje aj po smrti. Mnohé z jej citátov sú stále aktuálne. Podľa jej adoptívnej dcéry Sylvie Le Bonovej, ktorá spravuje jej odkaz, zostáva v pozostalosti francúzskej mysliteľky ešte dosť písomností.
