BRATISLAVA. Úspešná slovenská politička Anna Záborská dnes oslavuje 70 rokov. Od roku 2004 - teda už tretie volebné obdobie - pôsobí ako poslankyňa Európskeho parlamentu (EP).
Anna Záborská sa narodila 7. júna 1948 vo švajčiarskom Zürichu. Jej otcom bol lekár, politický väzeň a veľvyslanec Anton Neuwirth. „Každého veľmi sústredene počúval. V danej chvíli pre otca existoval iba človek, s ktorým viedol rozhovor. Žijem v otcovej prítomnosti aj teraz po jeho smrti. Často sa pýtam, ako by sa zachoval a v tej chvíli mi je jasné, čo mám robiť,“ povedala Záborská.
Lekárka a kresťanská demokratka
Ona sama absolvovala štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine. Po roku 1989 sa aktívne zapojila do zakladania kresťanskodemokratických klubov. Pôsobila v predsedníctve miestneho klubu v Bojniciach. V roku 1993 sa stala predsedníčkou KDH v Prievidzi a aj členkou celoslovenskej Rady KDH. V rokoch 1999-2000 bola podpredsedníčkou KDH pre zahraničnú politiku a v rokoch 2001-03 členkou predsedníctva KDH.
Do roku 1993 bola členkou predsedníctva Kresťanskodemokratického zväzu žien Slovenska a v rokoch 1994-2003 tajomníčkou Zväzu kresťanských lekárov a zdravotníkov. Dve volebné obdobia bola poslankyňou Národnej rady (NR) SR. Vo volebnom období 1998-2002 bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre zdravotníctvo, členkou Stálej delegácie NR SR v Spoločnom parlamentnom výbore SR a EÚ, členkou Stálej delegácie NR SR v Medziparlamentnej únii, predsedníčkou skupiny priateľstva SR a Francúzska a predsedníčkou skupiny priateľstva SR a štátov Beneluxu.
V ďalšom volebnom období od roku 2002 bola predsedníčkou Výboru NR SR pre zdravotníctvo, členkou Výboru pre európsku integráciou, členkou Stálej delegácie NR SR v Medziparlamentnej únii, predsedníčkou skupiny priateľstva SR a Francúzska a pozorovateľkou v Európskom parlamente, kde bola členkou parlamentného výboru pre ženy a rovnosť šancí.
Poslankyňou Európskeho parlamentu za KDH sa stala Záborská v historicky prvých európskych voľbách na území SR dňa 13. júna 2004. V rokoch 2004-09 bola v EP predsedníčkou Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví. V eurovoľbách 6. júna 2009 bola opätovne zvolená za poslankyňu EP a stala sa členkou Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Dňa 10. marca 2010 zvolili Annu Záborskú na päťročné obdobie za predsedníčku medziparlamentnej pracovnej skupiny pre rodinu a ochranu detstva.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa na Slovensku konali 24. mája 2014, politička opätovne získala mandát na ďalšie volebné obdobie. Pôsobí vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) a tiež vo Výbore pre práva žien a rovnosť pohlaví (FEMM). Ako náhradníčka je činná vo Výbore pre rozvoj (DEVE).
Nováckemu rodákovi stredoškolskému profesorovi, historikovi, spisovateľovi, zakladateľovi nováckeho skautingu, nespravodlivo väznenému komunistickým režimom Rudolfovi Jurikovi (1923-2001) v roku 2010 v Novákoch slávnostne odhalili pamätnú tabuľu. Sestry rehole Notre Dame prišla pozdraviť europoslankyňa Anna Záborská. Foto TASR - Pavol Remiaš
Spoluzakladateľka Fóra života
Anna Záborská si v decembri 2014 v talianskom meste Anagni prevzala Medzinárodnú cenu Bonifáca VIII. Tú od roku 2003 udeľuje Accademia Bonifaciana v Anagni vybraným osobnostiam za propagovanie hodnôt pokoja a spolunažívania národov.
Medzinárodná Paneurópska únia na Valnom zhromaždení v Štrasburgu v roku 2015 zvolila slovenskú europoslankyňu Annu Záborskú za svoju výkonnú podpredsedníčku. V tejto funkcii nahradila grófku Walburgu Habsburgovú-Douglasovú.
Europoslankyňa Záborská bola do júna 2017 zároveň šéfkou slovenskej delegácie pri Európskej ľudovej strane (EĽS) v Európskom parlamente (EP); vo funkcii ju nahradil Ivan Štefanec (KDH).
Anna Záborská je spoluzakladateľkou Fóra života a dlhodobou aktívnou členkou jeho predsedníctva. Je predsedníčkou Slovenskej spoločnosti pre rodinu a patrónkou projektu Zachráňme životy na pomoc tehotným ženám v núdzi a ich deťom.
Je proti ratifikácii Istanbulského dohovoru. Tvrdí, že téma násilia páchania na ženách nepatrí do pôsobnosti Európskej únie. Zákony členských štátov totiž riešia problematiku násilia voči každej osobe, nielen voči ženám. Podľa jej slov by Istanbulský dohovor vniesol nový pojem rod, ktorý by otvoril možnosti presadzovania politík založených na identite.
