|
Pred pár dňami spali v spacákoch na nízkych drevených posteliach, po dvadsiatich v izbe, v daždi v pršiplášťoch a premočených teniskách so spevom kráčali ku kostolu Rocamadour, po večeroch kreslili a rozprávali sa o Evanjeliu. Počas niekoľkých dní vymenili školské lavice za hrubé múry kláštora na juho-západe Francúzska.
Dnes stoja pred oltárom v ľanových košeliach, princeznových snehobielych šatoch, s ružičkami a venčekmi vo vlasoch, ofiny vyčesané gélom. Popri počúvaní homílie stíhajú zo spevných letákov vyrábať papierové lietadielká, medzi slovami Očenáša si do ucha šepkajú vtipy, na ktorých sa chichocú, zrak im kĺže po mozaikách, sochách a maľbách kostola. Riaditeľ školy v bielej košeli hrá na gitare.
Oči sa mi stretnú so synovou pani učiteľkou, prišla na omšu kvôli dvom žiakom z jej triedy, ktorí dnes slávia prvé sväté prijímanie. S ľútosťou zalovím po spomienke, ako sme chodili so sestrou tajne na prípravu na prvé sväté prijímanie do sakristie v podzemí, ako vyučujúci jazykovej výberovej školy sa nám vyhrážali, že dobre vieme, že môžu ísť v nedeľu do kostola si overiť, či tam naozaj nechodíme. Prvé sväté prijímanie bolo bez bielych šiat, bez slávnostného puncu, bez pompéznej oslavy.
Dcéra pozvala na prijímanie svoju najlepšiu kamarátku z triedy. Tú, s ktorou sa spolu hlásia na dobrovoľné referáty, s ktorou si robia úlohy v knižnici, na školských výletoch sedia vedľa seba v autobuse, chodia do kina a pozývajú sa na pizza party. Bahia, moslimka pôvodom z Maroka, do reštaurácie s nami nešla, keďže je práve Ramadán, ale prišla ku kostolu v zelených šatoch s darčekom previazaným fialovou stužkou.
Deti v tom majú jasno. Vedia, že kamaráti a kamarátky sa nevyberajú podľa toho, do ktorého kostola chodia, k akému bohu sa modlia alebo nemodlia, ale podľa toho, či sa podelí s desiatou, či úprimne pochváli nové tričko, či pri spoločnej práci na prezentácii sa nezvezie na práci ostatných, či ide s ňou do ošetrovne, keď sa jej oko zapáli. Rozprávajú sa o balete, o majstrovstvách Francúzska v gymnastike a o najnovšej výstave v múzeu módy Galliera.
Po Veľkej noci dcéra starostlivo zabalila časť svojich čokoládových vajíčok, zajacov a kuriatok do okrasného sáčku. Pre Bahiyu, keďže oni v rodine Veľkú Noc neslávia ako my.
Na konci slávnostnej omše, vyšiel k oltáru katolícky kňaz z Alžírska. Povedal niekoľko viet, ktoré všetci v kostole počúvali so zatajeným dychom. Že dialóg je vzájomný obdiv. Ak sme schopní obdivovať a rešpektovať iných, tak je na mieste hrdosť na to, že sme kresťania.
Prečítajte si aj Nekonečný jún
