1. týždeň

Sme všetci v povinnej domácej karanténe ako „pozitívny“ (1+) a jeho tzv. „kontakty“ (čím sa v doteraz málo známej terminológii Úradu verejného zdravotníctva SR označujú jeho spolubývajúci). Deti majú dištančnú výučbu, takže mne pripadla nevďačná úloha robiť v domácnosti servis. Týždeň teda nevýrazne plynie medzi sporákom, umývačkou, práčkou a dezinfekčnými prostriedkami. Človek zvyknutý na veľké týždenné ataky na supermarket musí byť v tejto situácii veľmi  kreatívny, keď mu s nákupmi pomáha mama na dôchodku, ktorá navyše nešoféruje. Ale vďakabohu za ňu a blízke potraviny na našej ulici. Občas sa na nás usmeje aj také šťastie, že pomoc dobrovoľne ponúkne motorizovaný kamarát. To si hneď zo samej radosti dovolím aj niečo nad rámec základných potravín a vitamínov. 😊 Takmer vôbec si v tej kuchyni nestíham všímať nádchu a občasnú migrénu. 

Bilancia týždňa: 1+ prírastok (Nie, nie som to ja. Mne bol bez opýtania ponechaný status bezplatného domáceho servisu.) A vyšiel mi môj prvý článok v časopise! 😊

2. týždeň

Mám negatívny test a takmer všetky príznaky pozitivity. Nie tej v zmýšľaní. Aj keď - napísala som pár celkom pozitívnych blogov, napr. o slobode výberu hrnčeka na kávu v dobe, keď sme v mnohých tých dôležitých slobodách tak obmedzovaní 😊. Hneď na to mi prestala chutiť káva. Nielen že som stratila dôvod rozhodovať sa o hrnčeku, stratila som aj možnosť využiť jeden z mojich troch obľúbených spúšťačov navodenia stavu pohody. Kávu. Druhým je ružové, to si zas nemôžem dať kvôli boľavému hrdlu. Chvalabohu, ostala mi aspoň možnosť aplikovať ten tretí - horúci kúpeľ.

Pozerám z vane na naše - celé dni hibernujúce - mačky a premýšľam, či to všetko naozaj nie je výzvou vziať si z nich príklad a dopriať svojmu telu a duši úplný oddych. Bez výčitiek. Mačky si to asi nemyslia, kto by im otváral dvere na terasu, kedykoľvek sa im zachce?

Bilancia týždňa:  Dva blogy (kreativita neostala len v kuchyni 😊) a aj napriek neklamným príznakom oficiálne žiadny + prírastok. 

3.týždeň

Nemôžem dýchať a od zapálených prínosných dutín ma bolí snáď každá časť hlavy. Moja lekárka mi po telefonickom „vyšetrení“ predpíše antibiotiká  a ja som vďačná za ten luxus, že sa na našej rodnej hrude konečne podarilo zaviesť elektronické recepty.  

Okrem čiastočnej straty chute mi úplne odišiel aj čuch. Nadobro. Nič necítiac, omylom zjem pokazenú šunku. Ovoniavam jednotlivé potraviny v chladničke – nič. Nuž, dobre, že som môjmu mužovi kúpila toaletnú vodu na budúcotýždňové meniny v dostatočnom predstihu. Teraz si ju strieknem takmer rovno do nosa – a nič.

Už nerozmýšľam, či svojmu telu a duši dopriať oddych. Už nerozmýšľam vôbec, iba ležím a nevládzem. Doma to vyzerá všelijako. Na špinavom okne v kúpeľni si všimnem prstom napísané „God loves you“ (kreativita sa dedí, však?😊). Teším sa z bohatých možností donášky jedla v našom meste.

V sobotu si špeciálne uvedomím výhodu toho, že zrak a sluch mám zatiaľ v poriadku a  že máme také vymoženosti doby ako whattsup, cez ktorý sa môžem aj v takomto úbohom stave, ležiac v posteli, zúčastniť kamoškinej svadby v Kanade. Napriek chorobe a slabému rozlíšeniu obrazu na skupinovom videohovore som túto sviatočnú príležitosť považovala za hodnú aspoň očnej linky. Mastné vlasy si snáď kamošky pri virtuálnom štrngnutí pohárom prosecca, ktoré som im mimochodom dooosť závidela, nevšimli. 😊

Bilancia týždňa:  prírastok 1+ (Áno, ja. Výsledok testu potvrdil, čo tak výrazne naznačovali príznaky.) 

4. týždeň

Zatiaľ čo ostatní doma sa už pomaly začali dostávať do normálu, ja naopak sa stále cítim ako v čiastočnej narkóze. Vďakabohu za švagrinú lekárku a pseudoefedrín. Nie, nechcem robiť reklamu možnostiam nelegálneho využitia tejto látky vo väčších množstvách... Ale konečne mi moje podráždené a pravidelne krvácajúce sliznice odpuchli a ja môžem normálne dýchať. Od radosti a nadobudnutej energie hneď začnem pracovať a upečiem aj koláč. Pomedzi početné telefonáty s hygienikmi si skúsim urobiť kávu. Ešte stále chutí podivne kyslo. Unavená sa zložím na gauč. OK, evidentne sa netreba unáhliť.

Pozitívne sú okrem mňa ešte dve veci. Prvá, postupne sa mi vracia čuch (keď strčím hlavu do nadstavca inhalátora, konečne začínam cítiť tú kvapku eukalyptového oleja!). A druhá, popri domácej hibernácii si naplno užívam výhodu každodennej možnosti domácej felinoterapie. Naše mačky občas naozaj stoja za všetky tie chlpy v byte!

Povzbudená vôňou eukalyptového oleja skúsim dať ďalší pokus s kávou.  Je o kúsok chutnejšia ako deň predtým. Som na dobrej ceste. Síce sa ešte len veľmi pomaly rozbieham na začiatku napájacieho pruhu ku diaľnici a nejak mi nefunguje turbo, ale nakoniec asi tá odbočka na bezpečnostnú prestávku vodiča pred ďalšou dlhou cestou mala význam.    

Bilancia mesiaca: 3+ a 1-

PS: Milý Bože, keď som pred mesiacom do anonymného dotazníka spokojnosti zamestnanca ako želaný benefit uviedla homeoffice, nemyslela som to TAKTO! 😊