|
Zajtra máme Deň matiek. Druhá májová nedeľa už tradične patrí paniam tvorstva. Tento rok si ale matky, podľa mňa, zaslúžia uznanie dvojnásobne. Pod vplyvom koronavírusu sa z nich zo dňa na deň stali kuchárky, učiteľky, upratovačky, psychologičky, veterinárky, lekárky, a to všetko pri ich bežných zamestnaniach teraz vykonávaných v „pohodlí“ domova.
Klobúk dole všetkým ženám, ktorým ťarcha niekoľkých rolí navyše nespôsobila rozpoltenie osobnosti, či nutkavú túžbu uniknúť do trópov, ktorú stopli len zatvorené hranice. Mojej dcére v čase pandémie pribudli dva zuby, schopnosť rýchlosťou blesku preskúmať celú izbu, a prežiť na takom minime spánku, ako je len ľudsky možné. Nie vždy sa mi chce smiať, ale rozhodne by som si nedovolila sa sťažovať. Nie som na to, ako mnohé iné, totiž sama.
Matky-samoživiteľky
Na Slovensku ale máme vyše stotisíc žien, ktoré tento luxus nemajú. Matky-samoživiteľky sú najviac ohrozené chudobou. Týka sa takmer tretiny z nich, čo je dvojnásobok slovenského priemeru. Čo s ich situáciou, rodinnou aj finančnou, narobila pandémia, zavreté školy, krachujúce firmy, či prepúšťanie, si môžeme len domyslieť. Nová vláda by teda, napríklad aj ako dar matkám k ich sviatku, mohla začať razantne konať.
Je najvyšší čas uvažovať nielen nad opatreniami ako oklieštiť ich slobodu rozhodovania, či skomplikovať prístup k interrupciám, ale aj nad takými, ktoré ich situáciu zlepšia. Potravinové poukážky, daňové úľavy či stimuly pre podniky, ktoré prevádzkujú firemné jasle alebo škôlku, pružné pracovné príležitosti, či zvýšenie príspevkov v nezamestnanosti pomerne na každé dieťa. Možností je oveľa viac, len si vybrať. Lebo veď matky, a ženy, si štát predsa váži, nielen na ich sviatky.
A čo my ostatní, bez politickej moci, za to ale stále s hlasom, ktorý vieme použiť? Čo by sme matkám k ich dňu mohli venovať my? Ako prvé navrhujem otvorenú myseľ. Menej otázok na tehotnú ženu-poslankyňu, ako to s tým dieťaťom v parlamente mieni zvládnuť, a či je to vôbec dobrý nápad. Viac pochopenia. Napríklad, že o dieťa sa dokáže postarať aj ten, čo mal čo-to dočinenia s jeho stvorením. Že skorý návrat do práce po pôrode nerovná sa zlá matka. Že výber je vždy na žene, a je slušné ho rešpektovať, a automaticky nesúdiť.
Prečítajte si
Viac otvorenej mysle a osvietených zamestnávateľov. Takých, u ktorých nebude pre ženu-matku šesťkrát náročnejšie získať prácu ako pre jej bezdetnú kolegyňu. Takých, ktorí ju nebudú automaticky hodnotiť ako o desať percent menej schopnú než tú, ktorá nerodila. Takých, čo pojem „trest za materstvo“ poznajú len z harvardskej štúdie, z ktorej údaje citujem.
Matkám dajme slobodu
Viac úplne bežného, normálneho, rozumu. Napríklad nevydávaním svojich dojmov za fakty. To som si nedávno počula v istom podcaste, kde pán muž sebavedomo rozprával, koľko času ženy v práci „štatisticky (!) strávia vykecávaním s kamarátkami, či SMSkovaním.“ A že ak sa už aj „nešťastnou náhodou“ stane, že riadia firmu, podliehajú emóciám. Muži im vraj podliehajú omnoho menej. Prečo? Lebo nemajú menzes. Nie, nebol to vtip, pán si za vyjadreniami stojí.
Keby boli tieto perly ojedinelým blúznením individuálneho mozgu, nestálo by za to sa nad nimi pozastavovať. Nanešťastie sa ale stále so stereotypmi namierenými voči ženám - a pomerne široko tolerovanými - stretávame pričasto.
Preto skúsme na Deň matiek všetci pridať do našej životnej rovnice o niečo viac rešpektu, tolerancie a láskavosti. Dajme matkám - a vlastne, dajme všetkým ženám slobodu byť tým, čím chcú. Prejavme rešpekt ich výberu, snažme sa upozorniť na neprávosti, pomôžme, keď sú karty namiešané proti nim. Lebo spoločnosť si už naozaj zaslúži uvedomiť, že si to zaslúžia. A nielen v túto nedeľu.
