Andreu a jej rodinu prenasledoval od roku 2021. Čakával ju pred domom aj pred prácou, aby ju odprevadil domov. Opakovane jej volal, posielal SMS, kontaktoval ju aj rodinu, písal listy.

Brutálna vražda ženy v Dubnici nad Váhom 

Minulý štvrtok (29.6.2023) Ján M. (36) z Čadce zavraždil iba 39-ročnú Andreu. Napadol ju v ranných hodinách pri novej cyklotrase v záhradkárskej oblasti Lieskovec v Dubnici nad Váhom. Zaútočil na ňu brutálne - mačetou, keď išla na bicykli do práce. Mladá žena podľahla početným sečným zraneniam.

Podozrivého Jána M. bezprostredne po skutku zadržala polícia. Čelí obvineniu z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného surovým spôsobom a so sexuálnym motívom. Prokurátor navrhuje, aby bol trestne stíhaný vo väzbe.

Vražda sa stala, hoci Andrea a jej rodina opakovane žiadali políciu o zásah a pomoc. „Boli sme štyri sestry. Včera jeden psychopat brutálne zavraždil moju sestru, keď išla ráno do práce. Trápil ju a moju rodinu viac ako dva roky. Dvaja krásni a šikovní chlapci prišli o maminku, moji rodičia prišli o dcéru. Ja som prišla o sestru. Prečo? Lebo polícia, ktorá má pomáhať a chrániť, nepomáha a nechráni. Niektorí príslušníci zboru si neplnia svoje povinnosti," napísala sestra Kritína zavraždenej v príspevku na sociálnej sieti.

Rodina naliehala na políciu, aby konala, dozvedeli sa však, že ich sestra nie je prezidentka, aby ju ochraňovali. „Prepáčte, ale to je ako z filmu.” mal ich vysmiať vyšetrovateľ. ​

Podľa Kristíny nebola polícia schopná dotieravého muža donútiť, aby sa dostavil na výsluch. „Museli ho chytiť všetci štyria švagrovia a zavolať polícii, nech si po neho prídu. Hanba!“ napísala Kristína s tým, že má vážne obavy o to, či vôbec žijeme v právnom štáte.

Ján M. sa liečil

Ján M. bol v minulosti obvinený z trestného činu nebezpečného prenasledovania poškodenej a v máji 2022 bol aj vzatý do väzby. Polícia tvrdí, že znalec z odvetvia psychiatrie vtedy skonštatoval, že Ján M. nebol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania, pričom jeho pobyt na slobode v prípade neliečenia duševnej poruchy je pre spoločnosť nebezpečný. Navrhol mu preto uložiť ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Trestné stíhanie bolo na základe záverov znaleckého posudku zastavené, Jána M. prepustili z väzby a hospitalizovali na psychiatrii. Do ambulantnej starostlivosti ho prepustili vo februári 2023. Polícia dodala, že po tomto čase do spáchania vraždy nikto na neho nepodal trestné oznámenie.

O prípad sa zaujíma aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá považuje za mimoriadne potrebné prešetriť okolnosti vraždy v Dubnici nad Váhom vrátane postupu príslušných orgánov. Hlava štátu to uviedla na sociálnej sieti.

Mali by byť podľa nej prijaté také opatrenia, "aby sme ako spoločnosť dokázali účinne chrániť ženy zažívajúce násilie, a najmä aby sme mu dokázali predchádzať". Zároveň vyjadrila rodine a príbuzným zavraždenej, ktorá sa zrejme stala obeťou svojho prenasledovateľa, úprimnú sústrasť. Prezidentka zdôraznila, že násilie páchané na ženách nie je možné nikdy ospravedlňovať, zľahčovať ani bagatelizovať.

Prezident Policajného zboru Štefan Hamran nariadil prezidiálnu kontrolu v súvislosti s prípadom vraždy v Dubnici nad Váhom. Z doteraz zadovážených podkladov však pochybenie zo strany príslušníkov polície nebolo zistené. Vyplýva to zo stanoviska Prezídia PZ zverejneného na sociálnej sieti.

Barbora Burajová z Koordinačno – metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie vidí v prípade zavraždenej ženy v Dubnici nad Váhom dva kritické momenty, ktoré stoja za bližší pohľad a vyhodnotenie.

“Prvým je opakované podanie oznámenia o konaní páchateľa. Oba razy bolo kvalifikované ako menej závažné protiprávne konanie, pričom v prípade neskoršieho oznámenia, na základe ďalších informácií a okolností, bolo potom konanie páchateľa prekvalifikované z priestupku na trestný čin nebezpečného vyhrážania. Na základe medializovaných informácií neviem posúdiť, či polícia situáciu podcenila alebo nepodcenila, na to nemám dostatok informácií. Je však možné pýtať sa, či došlo k individuálnemu posúdeniu ohrozenia pani Andrey, ktoré je proaktívnym krokom a pokiaľ je spravené vhodným štandardizovaným nástrojom a správne, malo by poskytnúť obraz o miere hrozby nebezpečenstva,” povedala Burajová.

Liečba páchateľa a prepustenie z nej

Druhým kritickým momentom je podľa nej ustanovenie ochrannej liečby páchateľa a prepustenie z nej. “Otázka, či tento potenciálne nebezpečný páchateľ nemal mať uložený zákaz priblíženia k pani Andrei, je legitímna. Navyše by to umožnilo polícii kontrolovať, či sa tento zákaz dodržiava. Pre pani Andreu a jej rodinu bola tiež dôležitá informácia o prepustení páchateľa z ochrannej liečby a je teda na mieste sa aj pýtať, či takúto informáciu dostali. Samozrejme je možné začať diskutovať o tom, čo dovoľuje právny poriadok a či vôbec bolo možné takto postupovať,” uviedla.

Barbora Burajová pripomína, že ide o ďalší z mnohých prípadov, kde páchateľ opakovane zaútočil po prepustení z väzby, trestu odňatia slobody alebo, ako v tomto prípade, z ochranného liečenia.

“Bolo by vhodné priamo hovoriť o potrebných zmenách  právneho poriadku a aplikačnej praxe, aby sa riziko takýchto prípadov eliminovalo na najmenšie možné minimum,” dodala Burajová.

Násilia na ženách pribúda

Počet prípadov fyzického, sexuálneho alebo psychického násilia na ženách sa na Slovensku zvyšuje, počet odsúdených násilníkov však klesá. Vyplýva to z vyjadrení zástupkýň mimovládnej organizácie Fenestra a občianskeho združenia HANA, ktoré sa dlhodobo venujú násiliu na ženách. Spoločne vypracovali analýzu o súčasnom stave ochrany, pomoci a podpory žien zažívajúcich násilie.

“Ak sa bavíme o trestných činoch - za posledné 3 roky máme v podstate pokles odsúdených vinníkov,” povedala na základe dostupných dát Dušana Karlovská z organizácie Fenestra. “Z evidovaných trestných činov políciou, sa iba 50 percent dostane na prokuratúru a len 30 percent na súdy,” dodala Barbora Holubová z Fenestry

Násilie na ženách je najčastejším porušovaním ľudských práv na svete. Na Slovensku ho počas svojho dospelého života zažije až 34 percent žien. Ženské organizácie aj výbor OSN to označili za závažný problém, ktorý v súčasnosti nedokáže štát adekvátne riešiť.

Rýchla a primeraná reakcia inštitúcií pri zásahoch a vyšetrovaní prípadov násilia páchaného na ženách je kľúčová. Podľa autoriek správy o stave ochrany a pomoci ženám by pomohlo zaviesť záväzné postupy a záznamové protokoly k nim, ktoré by boli povinnou súčasťou spisu.

Vytvorenie špecializovaných policajných tímov pre riešenie prípadov násilia na ženách by prinieslo rýchlejšiu a lepšiu ochranu žien a lepšiu prevenciu opakovaného a závažného násilia.