Minulý školský rok sme na Slovensku mali 50 538 absolventov a absolventiek stredných škôl, ktoré sa rozhodovali, či pôjdu na vysokú školu a ak áno, na akú. Rok predtým končilo posledný ročník základnej školy 38 022 žiakov a žiačiek (údaje za 2019/2020 ešte nie sú k dispozícii). Tiež stáli pred rozhodnutím, aký študijný odbor si zvoliť.
Rozhodnutia o voľbe povolania patria k tým najdôležitejším (niekedy aj naťažším v živote). V princípe určujú naše celoživotné profesné smerovanie. Nápomocní deťom, študentom a študentkám sú najmä rodičia, učiteľky a učitelia, spolu so študijnými poradcami a poradkyňami.
Prečítajte si
Faktom však je, že pracovný trh sa dynamicky mení. Budú zanikať niektoré profesie, ako ich poznáme dnes a na druhej strane budú vznikať nové. Kto z nás ale vie predpovedať budúcnosť?
Detské sny
Kotvami pri výbere povolania sú záujmy konkrétnych jednotlivcov, ich preferencie a schopnosti. Asi vždy budeme mať ale tendenciu inklinovať k veciam, ktoré poznáme. Nemali by sme opomenúť ani mentorov a psychológov, ktorí sa často pýtajú dokonca už aj dospelých uvažujúcich o zmene kariéry: “čo ste radi robili/ kým ste chceli byť, keď ste ešte boli deťmi?”
A práve tu vstupujú na scénu naše detské sny. Aj tie ale musí predchádzať poznanie. Vieme my a naše deti, o čom v súvislosti s povolaním môžu snívať?
Osobne si myslím, že nie. Za pravdu mi dáva aj fotovýstava s názvom Ženy na univerzite, ktorú v Krajskej knižnici v Žiline pripravila Žilinská univerzita. Predstavuje pätnásť tvárí, pätnásť žien, ktoré sa svoju profesijnú dráhu rozhodli realizovať na akademickej pôde. Keďže univerzita je komplexný organizmus, nájdete na nej nielen akademičky (pedagogičky, výskumníčky), ale i kvestorku, riaditeľku knižnice, vedúcu personálneho oddelenia, a pod.
Sprievodné krátke texty popisujú ich vlastné detské sny o povolaní. Zaujímavosťou je, že ani jedna z nich si kariéru na univerzite nevysnívala. A teraz sa dostávam k opakovaniu myšlienky z vyššie uvedenej otázky. Možno ani nevedeli, že sa o nej dá snívať…
Šikovné ženy a rebelky
Cieľom nie je stavať vyobrazené ženy na piedestál. Práve naopak. Cieľom je priblížiť ich širšej verejnosti. Samozrejme, zaslúžia si ocenenie za svoju prácu. Podobne, ako si ho zaslúžia mnohé iné šikovné ženy v iných profesiách. Vystavené fotografie majú ambíciu prehovoriť najmä k žiačkám a študentkám. Povedať im, že raz aj ony môžu pracovať na univerzite.
Pamätám si, ako nám na gymnáziu hovorili, že si máme plánovať svoju kariéru. Iste, je naozaj dôležité mať pred očami svoj cieľ. Tiež som sa ale naučila, že v našich životoch sa našťastie/nanešťastie vyskytuje veľa premenných.
Máte doma rebelujúcu tínedžerku (alebo ňou ste?), ktorú sa Vám nedarí kariérne usmerniť podľa Vašich predstáv? Nezúfajte! Možno jej vlastná voľba bude v konečnom dôsledku lepšia. Ako v prípade prof. Tatiany Kováčikovej: „Ako dieťa som chcela byť lekárkou, teda viac moji rodičia ako ja. Dva týždne pred prijímacími pohovormi som prihlášku stiahla a išla som tam, kde ma prijali vzhľadom na výborný prospech bez prijímacích skúšok – na telekomunkácie na vtedajšej VŠDS. Doteraz moju „vzburu“ neľutujem. Bolo to jedno z mojich najlepších rozhodnutí v živote.“
Pani profesorka je uznávanou odborníčkou vo svojom odbore, zastávala manažérske funkcie v Bruseli a momentálne je jednou z tvárí kampane #EUwomen4future Európskej komisie, ktorá má inšpirovať mladé dievčatá a ženy pre krariéru v oblasti vedy.
Žena v mužskom svete
Lekárkou, ktorá by všetkých vyliečila a neskôr ilustrátorkou kníh chcela byť pani prof. Tatiana Čorejová, ktorá osem rokov zastávala funkciu rektorky Žilinskej univerzity. Mimochodom, na základe tradície skôr technickej univerzity. Spolu s niekoľkými kolegyňami (dekankami či kvestorkou) boli pri stretnutiach manažmentu ako ženy v menšine.
Podľa doc. Danky Sitányiovej: “Život je výzva. Stále milujem nezávislosť, som zvedavá a hľadám vlastné cesty ako riešiť problémy. A to mi moja práca na univerzite umožňuje.“
Prečítajte si
Boli časy, keď sa mi najlepšou variantou pre mňa zdala byť práca pre medzinárodnú firmu. Možnosť komunikovať v cudzom jazyku, stret s inou kultúrou. Vôňa cudzích krajín spojená so šancou vycestovať, istá dynamika a príležitosť napredovať, rozvíjať sa. Vyskúšala som si ju, aby som zistila, že i táto práca má svoje úskalia. Napokon, ako každá… Univerzitu som si predstavovala ako inštitúciu so “skostnatenou” štruktúrou a spôsobom práce. Nevedela som o medzinárodných projektoch, na ktorých je možné participovať, ani o zahraničných konferenciách. Iste, žiadna práca nie je ideálna… Ale chcem, aby ste vedeli, že taká možnosť, práca na univerzite, tu je.
Týmto si Vás všetky a všetkých dovoľujem pozvať na fotovýstavu Ženy na univerzite, ktorá bude v Krajskej knižnici v Žiline nainštalovaná do konca októbra 2020.
Mimochodom, jej realizácia je možná vďaka medzinárodnému H2020 projektu CHANGE.
