|
Nenápadní a skromní ľudia, ktorí sa svojou usilovnosťou vypracovali na miliardárov. Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier zaujímavým manželom udelil najvyššie štátne vyznamenanie. Na slávnostný akt do paláca Bellevue prišla aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Celý svet Nemecku tlieska, pretože ako Türeciová, tak aj jej manžel Şahin, sú živými príkladmi úspešného začlenenia migrantov do spoločnosti. Özlem sa narodila 6. marca 1967 v nemeckom Lastrupe rodičom pochádzajúcim z Turecka. Jej otec bol lekár, pôvodne z Istanbulu, a dlhé roky pracoval ako chirurg v nemocnici, ktorú prevádzkovala katolícka cirkev. Jej mama bola vyštudovaná biologička.
Malá Özlem spočiatku túžila stať sa mníškou, ako píše americký denník The New York Times. Obdivovala totiž rehoľníčky, ktoré sa starali o pacientov v nemocnici, kde pracoval jej otec. Po gymnáziálnych štúdiách sa napokon sama rozhodla pre medicínu. V roku 1992 získala doktorát na lekárskej fakulte v Saarlande a vybrala si ako svoju špecifikáciu imunoterapiu.
Ešte ako mladá praktikantka na onkológii v nemocnici v Hamburgu spoznala Uğura Şahina, s ktorým si sadli nielen ľudsky, ale hlavne profesne. Mali rovnaký pôvod. Uğur sa narodil 29. septembra 1965 v Turecku a keď mal len štyri roky, spolu s rodičmi odišiel za lepším životom do Nemecka. Jeho otec pracoval v automobilovej továrni. Jeho syn bol veľkým milovníkom futbalu, no neskôr objavil vedeckú literatúru v miestnej knižnici.
Partneri v práci aj v súkromí
Po štúdiách medicíny ho tiež zlákala imunológia, chcel pomáhať ľuďom trpiacim rakovinou. Doktorát získal v roku 1993 za prácu o imunoterapii v rakovinových bunkách.
Tak ako jeho budúca žena, aj on videl budúcnosť v aplikovanej vede, nielen v akademickej sfére. Preto si spolu v roku 2001 založili spoločnosť Ganymed. „Názov sme jej dali nie podľa krásneho hrdinu z gréckeho mýtu, ale podľa tureckého výrazu, ktorý zhruba znamená ,zarobený tvrdou prácou´“, povedala Türeciová pre Süddeutsche Zeitung.
Spoločne hľadali technológiu, ktorá môže znamenať revolúciu v medicíne. Pátrali po antigénoch, ktoré podporia ľudské telo v boji s nádormi. Keďže ľudské onkologické ochorenia sú veľmi široké, aj oni potrebovali nájsť technológiu so širším záberom. Kľúčom by mohla byť molekula mRNA, teda mediátorová ribonukleová kyselina.
Okrem toho, že boli partnermi vo firme a vo výskume pracovali bok po boku, rozhodli sa pre vážny krok vo svojich súkromných životoch. V roku 2002 sa vzali, no svadobný deň netrávili nejakými oslavami. Hneď po obrade sa vrátili do laboratória.
O štyri roky neskôr sa im narodila dcéra, s ktorou žijú v nemeckom meste Mainz. V roku 2006 – už obaja ako profesori - predali svoju firmu Ganymed a v roku 2008 si založili ďalšiu – BioNTech. Sily spojili s rakúskym onkológom Christophom Huberom a postupne vzrastali. Dnes zamestnávajú 1300 ľudí. Ich spoločnosť ako prvá na svete využila vakcíny na báze mRNA.
Boj proti koronavírusu
Keď v januári 2020 profesor Şahin čítal v prestížnom medicínskom časopise Lancet o rozmáhajúcom sa koronavíruse, ktorý sa začal z Číny šíriť do celého sveta, vedel, že treba konať. Hneď v pondelok ráno svojich kolegov informoval, že má v pláne hľadať vakcínu a ide o čas. Nie všetci boli nadšení, mnohí boli hlavami na lyžovačkách a zimných dovolenkách. On však nástojil a spolu s manželkou sa pustili do práce, prezradil v rozhovore pre americký denník The Wall Street Journal.
Spojili sily s americkým gigantom Pfizer, s ktorým už v minulosti pracovali na vakcíne proti chrípke. Usilovná práca sa vyplatila a v novembri toho istého roku mali hotové klinické skúšky. Podľa ich výsledkov mala ich vakcína účinnosť viac než 90 percent, čo bol obrovský úspech. Dnes je jednou z najžiadanejších vakcín na svete.
A ako vnímali, keď vo svete začali očkovať prvých ľudí ich vakcínou? „Boli sme nervózni,“ prezradil Şahin denníku Financial Times. Dodal, že hoci v klinických štúdiách otestovali vyše 22-tisíc dobrovoľníkov, bolo to úplne iné, keď začali očkovať reálnych ľudí. Dnes má vakcína z dielne manželského tandemu zatiaľ najmenej hlásených vedľajších účinkov.
Ich raketový úspech im zaručil pekný balík peňazí a z vedcov sa stali miliardári. Obaja však ostali nohami pevne na zemi. Do práce chodia na bicykloch a dokonca nevlastnia ani auto.
„Uğur je veľmi, veľmi jedinečný človek, “uviedol v rozhovore pre New York Times Albert Bourla, výkonný riaditeľ spoločnosti Pfizer. "Stará sa iba o vedu. Diskusia o podnikaní nie je jeho šálkou čaju. Vôbec sa mu nepáči. Je to vedec a zásadový človek. Stopercentne mu dôverujem,“ dodal.
Spolu s Türeciovou však nespia na vavrínoch a ďalej pracujú na zdokonalení svojho diela. Koronavírus totiž nebezpečne mutuje.
