|
Mám jednu známu, veľmi úspešnú majiteľku účtovníckej firmy, ktorá zamestnáva hlavne ženy. Minule sme sa dali do reči, ako sa jej darí a ona odpovedala, že rozširuje podnik a robí pohovory pre nové zamestnankyne. Tak som jej gratulovala a ona na to (má dosť ostrý jazyk), že predstav si, prišli mi na pohovory aj babky. Babky, rozumej ženy 50 a viac.
Zarazilo ma to, lebo prísne vzaté 55-ročná účtovníčka s 30-ročnou praxou a dvomi deťmi, čo študujú v zahraničí, mi príde ako potenciálne veľmi vhodná kandidátka, a nech sa neurazia mamy s malými deťmi, aj väčšia záruka, že nastúpi do práce každý deň a nebude mať problém s nadčasmi. Tak som to aj tej mojej známej povedala.
Ona na to, že som sa zbláznila, že 55-ročná je predsa stará, neschopná, nebude sa vedieť adaptovať na nové veci, a vôbec, už patrí do starého šrotu. Fíha. Tak som sa jej opýtala, koľko rokov má jej mama, čo sa jej stará o dvojročné dvojičky prakticky odvtedy, čo dosiahli tri mesiace. Povedala, že 58 a nechápe, na čo narážam.
Tak to vysvetlím. Ja starostlivosť o dieťa považujem za jednu z najťažších, najzodpovednejších a najzaťažujúcejších prác vôbec. Nehovoriac o dvoch v rovnakom veku naraz. Je to o koordinácii, časovom manažmente, plánovaní, ale aj o dobrej fyzickej kondícii, a napokon aj o učení sa nových vecí. Veď si len spomeňme, koľko technických pomôcok na výchovu mali naše mamy a koľko máme my.
Taká desaťhodinová šichta pri dvojročných nezbedníkoch sa vyrovná možno aj práci v bani alebo náročným vyjednávaniam o miliónovom obchode.
Všetci hovoríme, že deti sú pre nás najcennejšie a chceme pre ne to najlepšie. Ak ich teda zverujeme do rúk ženám v staršom veku, a je jedno či sú to naše mamy alebo pestúnky, a robíme to pre to, lebo im dôverujeme a spoliehame sa na ich skúsenosti a zmysel pre zodpovednosť, prečo máme taký problém s tým, že by ženy v tom veku sedeli aj vedľa nás v kancelárii?
Prečítajte si aj Rok mojej dcéry
