Sadnúť si v lete na lavičku obklopená voňavými kvetinami je sladkou odmenou po dni strávenom v práci. Poradíme vám, ako si farebný dlho kvitnúci trvalkový záhon samé navrhnete a vysadíte. 

1. Trvalkový záhon - pôda je základ

Ak začíname úplne od začiatku, doslova na zelenej lúke, musíme si pripraviť pôdu dopredu a skultivovať ju. Z trávnika odstráňme trávny drn spolu s približne 10 cm pôdy a miesto plytko skyprime motyčkou alebo rýľovacími vidlami. Pri kyprení zapracujme do pôdy kompost alebo dobre vyzretý maštaľný hnoj. To bude budúca výživa pre rastliny.

Každá záhrada je iná, preto pred tým, ako začneme budovať záhon, zistíme, či je naša pôda ílovitá, hlinitá alebo piesčitá. Medzi týmito druhmi pôdy existuje veľa kombinácií, či do priepustnosti, zloženia, ale aj pH. Poznanie typu pôdy nám pomôže pri výbere správnych druhov rastlín, pretože každá trvalka je vhodná do konkrétneho pôdneho typu a stanoviska.

2. Výber rastlín - aké trvalky na slnko či do tieňa 

Základným pravidlom je pozorovať. Pozorovať, čo rastie v okolí, ktoré bylinky sú za plotom, čomu sa darí u susedov alebo mne na záharde. Základné delenie trvaliek podľa stanoviska je rozdelené na 3 základné okruhy: na slnečné, polotienisté a tienisté stanovisko. Ostaňme zatiaľ pri tomto jednoduchom delení a venujme sa záhonu na slnečnom stanovisku.

3. Trvalkový záhon na slnku 

Väčšina trvaliek a byliniek má rada slnko, a preto, ak robíme záhon na slnečnom stanovisku, máme jednoduchšiu cestu pri rozhodovaní, aké druhy a farby použijeme. Veľká skupina kvetín znášajúcich celodenné slnko patrí k bylinkám, aj k tým stredomorským, ktoré majú rady priepustnú, menej výživnú, kamenistú pôdu.

Patrí medzi ne napríklad levanduľa, rozmarín (ak máme teplé zimy, rozmarín funguje ako trvalka, inak v zime vymŕza), santolina, saturejka, šalvia či tymián. Ak tieto trvalky počas leta ostriháme a vysušíme, v zime ich môžeme použiť do čaju alebo ako korenie. Tieto všetky zvládnu aj trochu ťažšiu pôdu, ale dariť sa im bude hlavne v piesčitej alebo piesčito-hlinitej.

Foto - Annemarie Grudën, Unsplash

4. Trvalkové variácie - skladba trvaliek podľa ich funkcie

Ako rozložiť trvalky podľa veľkosti a hmoty tak, aby bol záhon vyvážený, veľké trvalky netienili tie nižšie a navzájom sa dopĺňali a spolupracovali? V dobre fungujúcich záhonoch sú vyvážene namiešané solitérne-kostrové trvalky, skupinové a výplňové trvalky.

Kostrové trvalky sú výrazné a mohutné rastliny, ktoré určia dynamiku záhona. Sú to vysoké trvalky okolo 100 cm aj viac. Nepotrebujeme ich veľa a voľme nepárny počet. Na slnečnom stanovisku sa bude dariť perovskii a gaure, ktoré majú výrazný jesenný efekt, konopáču (eupatorium), echinacei magnus kvitnúcej v lete, ale aj mnohým druhom vysokých tráv ako sú smlz (calamagrostis) či bezkolenec (molinia). Kostrovú funkciu v záhone môžu prevziať aj menšie kríky, ako sú ruže, arónia, či trpasličie kultivary budlejí alebo orgovánu.

Skupinové trvalky nám vytvoria výraznú hmotu a dynamiku v záhone. Je dobré ich sadiť do skupiny minimálne troch kusov. Tieto skupinky rovnakého druhu opakujeme na viacerých miestach, čím vznikne pekná dynamika záhona. Takto si na slnečné stanovisko môžeme vysadiť šalviu hájnu (salvia nemorosa), centrant (centranthus), liatru (liatris) alebo amsomniu (amsomnia tabernaemontana), či veroniku (veronica spicata).

Všetky predošlé trvalky kvitnú neskoro na jar a v lete. Jarné kvitnutie dosiahneme hlavne cibuľovinami ako sú tulipány a narcisy či hyacinty. Farbu do jesenných záhonov nám dodajú astry, preto by nemali chýbať v žiadnej záhrade.

Výplňové trvalky majú väčšinou tvar bochníka a hodia sa tam, kde chceme vyplniť prázdne miesto medzi rastlinami, ale zároveň dokážu svojou hmotou podoprieť vysoké trvalky. Sú to napríklad kocúrnik (nepeta), marulka (calamintha nepeta), čistec (stachys), srdcovka (dicentra), alchemilka, krásnoočko alebo aj nižšie druhy rebríčkov a bylinky ako je oregano.

Okraj záhona lemujeme pôdopokryvnými trvalkami, napríklad materinou dúškou a nízkymi rozchodníkmi kvitnúcimi v lete alebo pakostom a nízkymi floxami, ktoré nám oživia záhon už na jar.

5. Trvalkový záhon - farebné kombinácie

Farba záhona je individuálna záležitosť a odvíja sa od vkusu majiteľa či majiteľky záhrady. Trvalky majú kultivary v rôznych farbách, a preto si môžeme namiešať vlastnú farebnú kombináciu. Krásne a upokojujúce sú záhony tón v tóne, napríklad modrofialová s ružovou a bielou. Dynamiku do záhrady vnesú viacfarebné záhony.

Pri farebných záhonoch si dajme pozor, aby sme nemiešali príliš veľa výrazných farieb dokopy a vizuálne to neprehnali. Nezabúdajme ani na trávy. Tie nám farebne uzemnia celú kompozíciu a doplnia ju o zaujímavú štruktúru.

Ako správne rozmiestniť trvalky v záhone na základe ich farby a výšky, koľko kusov potrebujeme na meter štvorcový, ako ich nakombinovať tak, aby bol záhon farebný celú sezónu, sa dozviete na rôznych kurzoch, ktoré sa dajú abslovovať online aj osobne. Naživo je dobrý workshop, kde si vedomosti aj prakticky vyskúšate.

6. Trvalky do tieňa

Trvalky do suchého tieňa

Niektoré zákutia vedia potrápiť svojou nehostinnosťou a nám sa môže zdať, že na takomto mieste nič poriadne nenarastie. Opak je pravdou. Aj tu sa bude dariť rastlinám, ktorým tieň vyhovuje, a keď dobre zakorenia, vydržia aj sucho.

Medzi krásavice kvitnúce skoro na jar patrí bergénia. Kvitne naružovo a svojou farbou poteší naše oči unavené zimnou šeďou. Táto trvalka vyzerá výborne aj po odkvete, lebo je ozdobná aj svojim kožovitým listom.

Ďalšou odolnou trvalkou je pakost (geranium), ktorá vie časom pokryť celú plochu.

Do tmavého kúta je skvelá aj v zime kvitnúca čemerica (helleborus). Vysádzajme ich v skupinách minimálne troch kusov, urobia tak poriadnu masu. Keď ich skombinujeme napríklad s brečtanom, ktorý môžeme nechať ťahať sa po zemi, vytvoríme zaujímavú stálozenú kombináciu. Ak máme v tmavom kúte menej miesta alebo je súčasť trasy, cez ktorú chodíme, vysaďme sem zimozeleň (vinca minor), ktorá znesie aj pošľapanie.

Foto - Chulpan Gallyamova, Unsplash

Trvalky do vlhkého tieňa

Síce tieň, ale vlhko už ponúka oveľa viac možností. Rásť tu bude väčšina okrasných aj jedlých kríkov, len nebudú tak pekne kvitnúť, alebo nebudú kvitnúť vôbec. Ak sa zmierime s týmto faktom, pokojne ich tam umiestnime. Čomu sa tu dariť bude určite, je vavrínovec lekársky (prunus laurocerasus), niektorým druhom hortenzií, ale aj vtáčiemu zobu.

Ako podsadba ku kríkom, ale aj na vytvorenie peknej štruktúry vďaka svojim krásnym listom, je výborná funkia (hosta), ktorá kvitne v lete. Efekt bohatých listov ešte pred žiarivým jesenným kvitnutím urobí astilba (astilbe  arendsii). Veternica (anemone hupensis) je najprv nenápadná a prezradia ju len vykúkajúce listy zo zeme. Na jeseň sa ukáže v plnej kráse a jej ružové kvety na tenkých holých stonkách vykúkajú akoby mimochodom spoza záhona. Aj do vlhého tienistého záhona môžeme použiť čemericu kvôli jej krásnemu zimnému kvitnutiu.

Pohľad na jarné kvietky nám dopraje pľúcnik (pulmonaria), snežienka (galanthus) alebo brunera (brunnera macrophylla), ktorá kvitne malými kvietkami podobnými nezábudkám. Ako výplňovú trvalku opäť použijeme pakost, ale sem už aj heucheru alebo tiarelu (tiarella wherryi). Toto stanovisko znesú už aj niektoré trávy. Pekne tu vynikne stálozelená ostrica (carex pendula) alebo luzula (luzula nivea), ktorá na jar aj pekne kvitne.

Keď sa záhon zapojí a trvalky ho úplne pokryjú, nie je s ním skoro žiadna robota. Stačí ho len raz za rok ostrihať a sem-tam vytrhnúť burinku. Ak sme záhon zamulčovali, tak ani to nie.