Vo veku 87 rokov zomrela v piatok vo Washingtone na metastázy rakoviny pankreasu sudkyňa amerického najvyššieho súdu Ruth Baderová Ginsburgová. Informovala o tom v sobotu agentúra DPA s odvolaním sa na oznámenie najvyššieho súdu.
Ginsburgová bojovala za práva žien
Ginsburgovú, známu svojou neochvejnou obhajobou práv žien, vymenoval do funkcie v roku 1993 prezident Bill Clinton ako vôbec druhú ženu, ktorá získala post na najvyššej súdnej inštancii USA. Ako napísala agentúra AP postupne sa stala ikonou pre amerických liberálov.
Vlajky vejúce pred Bielym domom a najvyšším súdom boli na Ginsburgovej počesť spustené na pol žrde. Smútok vyjadrujú aj bežní Američania.
Kto nahradí Ginsburgovú
Jej úmrtie umožní Donaldovi Trumpovi vymenovať počas svojho prezidentovania už tretieho člena amerického najvyššieho súdu, a tým v ňom upevniť prevahu konzervatívnych sudcov, analyzuje DPA.
Sudcovia najvyššieho súdu majú v Spojených štátoch doživotné mandáty a ako napísal Reuters, hrajú obrovskú úlohu pri formovaní právnych noriem v oblastiach od práv menšín po právomoci hlavy štátu.
Najvyšší súd napríklad verdiktom z roku 1973 legalizoval potraty v celých USA, v roku 2015 zasa dal zelenú sobášom homosexuálnych párov.
Zloženie Najvyššieho súdu je kľúčové pre americkú kultúrnu vojnu. Definitívna prevaha konzervatívnych sudcov by znamenala možnosť presadiť protipotratové zákony, ktoré sú pre Trumpových voličov veľmi dôležité.
