Jana Hlaváčová patrila k najvýznamnejším českým herečkám povojnovej éry, ktorá zvládala komédie aj drámy a vďaka svojmu kultivovanému hlasu sa presadila aj v dabingu a rozhlase. Veľký talent odovzdávala aj študentom, keď učila na DAMU.
Zomrela Jana Hlaváčová
Jana Hlaváčová, ktorá v posledných rokoch bojovala s Parkinsonovou chorobou, zomrela vo veku 85 rokov. O úmrtí pražskej rodáčky informoval hovorca Národného divadla Tomáš Staněk.
Stvárnila desiatky rolí v Národnom divadle alebo v Divadle na Vinohradoch a pamätať si ju budeme z mnohých seriálov, napríklad z filmovej série režiséra Dušana Kleina „o básnikoch“, kde zahrala legendárnu sestričku Toničku.
Ako pripomína idnes.cz pred kamerou sa Hlaváčová naposledy objavila v roku 2011 v psychologickej dráme Petera Krištúfka Viditeľný svet. V roku 2012 získala Cenu Františka Filipovského za najlepší ženský výkon v dabingu, o tri roky neskôr dostala rovnakú cenu za celoživotné herecké majstrovstvá v dabingu.
Herectvo mali v rodine
Jana Hlaváčová sa narodila 26. marca 1938 v Prahe a to v rodine, kde boli herectvo a vášeň k divadlu dedičné. Jej otec bol nadšený ochotník, herečkou sa stala aj jej mladšia sestra Dana, ktorú preslávila úloha nevlastnej sestry Popelky v podaní Libuši Šafránkovej.
Jana Hlaváčová navštevovala divadelný krúžok od základnej školy a ako gymnazistka stážovala v pražských divadlách. Po absolvovaní vysokej školy nastúpila do Divadla J. K. Tyla v Plzni, kde sa zoznámila so svojim prvým manželom - hereckým kolegom Jiřím Michným, ktorý však predčasne zomrel vo veku 34 rokov. Z prvého manželstva má dcéru Terezu.
Veľká éra v Národnom divadle
V roku 1965 sa stala členkou Národného divadla, na doskách ktorého pôsobila nasledujúce štvrťstoročie. Po prvej postave, ktorou bola Maggie v Millerovej hre Po páde, nasledovali desiatky ďalších. Uplatnila sa v klasickom aj modernom repertoári. Za postavu Emílie Marty v Čapkovej hre Vec Makropulos získala v roku 1986 Národnú cenu.
Ako pripomína agentúra TASR, Jana Hlaváčová mala šťastie, že zažila slávnu éru Národného divadla, ktoré systematicky budovalo svoj repertoár na silných hereckých osobnostiach. Stala sa neoficiálnou prvou dámou prvej českej divadelnej scény.
Druhý manžel Hlaváčovej bol Luděk Munzar
Na príprave hry českého dramatika Josefa Topola Jejich den spoznala v Národnom divadle svojho druhého manžela Luďka Munzara (zomrel 26. januára 2019). Spolu majú dcéru Barboru, ktorá sa tiež vydala v hereckých stopách slávnych rodičov. V Národnom divadle vystupovala do roku 1990, kedy odišla spolu s manželom pre nezhody s vtedajším vedením činohry ohľadom ďalšieho napredovania súboru.
Na filmovom plátne debutovala mimoriadne úspešne už ako študentka vysokej školy. Jej úloha tajomnej "čertice Mefistofely" alias sprievodkyne Čedoku v úspešnej filmovej komédii Kam čert nemůže (1959) režiséra Zdeňka Podskalského si získala značné sympatie divákov.
Nasledovali snímky Noční host (1961) alebo Pieseň o sivom holubovi (1961). Historické osobnosti stvárnila napríklad vo filmoch Koncert na konci léta (1979), Veronika (1985) alebo v životopisnom filme Lev s bílou hřívou (1986), v ktorom sa predstavila spolu s manželom. Od polovice 80. rokov minulého storočia sa objavovala hlavne v komédiách, kde nadchla divákov ako zdravotná sestrička Tonička vo filmoch Jak básníkům chutná život (1987), Konec básníků v Čechách (1993) a Jak básníci neztrácejí naději (2003).
Pred filmovou kamerou sa Jana Hlaváčová objavila posledný raz v roku 2011 a koncom toho istého roku zo zdravotných dôvodov ukončila aj pôsobenie v divadle.
