BRATISLAVA. Ženy prinášajú do médií nový pohľad. Média totiž stále rozprávajú príbehy z pozície bieleho štyridsiatnika – kresťana, povedala na včerajšej diskusii nášho portálu Ženy v meste šéfredaktorka denníka SME Beáta Balogová.

Včerajší večer v bratislavskej Galérii Nedbalka patril diskusii Ženy v médiách v čase, keď na Slovensku vedú väčšinu denníkov a týždenníkov ženy.

Úvodné slovo patrilo v dokrútke Mariánovi Leškovi. „Ak sa vedúce miesta obsadzujú na základe výkonnosti, tak ženy idú prirodzene dopredu,“ povedal. Ženy majú podľa neho vyššiu emocionálnu inteligenciu, ktorá je pri vedení kolektívu výhodou. Dúfa, že to nie je o tom, že ženám môžu dať menšie platy ako mužom.

Diskusiu moderovala naša šéfredaktorka Miriam Zsilleová. Pýtala sa, či sa ženy dostali do čela pre krízu a sú krízovými manažérkami, ako sa popasovali s rodovými stereotypmi a ako sú ženy v médiách zobrazované.

Okrem šéfredaktorky denníka SME prišli diskutovať aj šéfredaktorka denníka Pravda Nora Slišková, šéfredaktorka Hospodárskych novín Marcela Šimková, zakladateľka portálu Omediach.com Miroslava Kernová, šéfeditorka zahraničného spravodajstva Slovenského rozhlasu a moderátorka Oľga Baková a riaditeľka TV Bratislava Mária Urlandová.

 

 

Krízové manažérky?

„Som síce krízová manažérka, no nemyslím si, že to rozhodnutie súviselo s mojím rodom,“ povedala šéfredaktorka denníka SME Beáta Balogová. Na čelo SME sa dostala pred vyše rokom po vstupe finančnej skupiny Penta a odchode veľkej časti redakcie. Denník tak preberala v krízovom období.

No zjednodušiť situáciu tak, že veľký počet šéfredaktoriek je prejavom krízy, nejde, myslí si. „Kríza nie je jednoznačná. Je to aj najfascinujúcejšie obdobie, ktoré médiá zažívajú,“ hovorí.

Na čelo Hospodárskych novín sa šéfredaktorka Marcela Šimková dostala v čase najnižšieho predaja a zmeny majiteľa. „Keď som bola povýšená, mali sme dve zástupkyne a jedného zástupcu, bola tam preto väčšia šanca, že to dostane žena ako muž,“ povedala. Pre krízu sa v HNkách snažia nefrustrovať, vysvetľovala, ale skôr riešia, čo vymyslieť a priniesť, aby si ľudia noviny kúpili.

„Hovoríme o dvoch veciach – kríza klasických médií a nástup žien do vedenia spolu nesúvisia,“ povedala šéfredaktorka denníka Pravda Nora Slišková. Na poste je už päť rokov. Ide podľa nej o individuálne situácie a rozhodnutia.

Zakladateľka portálu Omediach.com Miroslava Kernová si myslí, že je to dobrý krok, že ženy sú v riadiacich pozíciách. „Z Denníka N cítim, že to riadia čisto chlapi, je to mierne cítiť na obsahu. V každej redakcii by bolo fajn, keby bola pestrá,“ vysvetlila. V každej redakcii sa podľa nej nájdu silné ženy, ktoré dodávajú titulu značku. Ženy totiž spracúvajú témy inak, dodala.

Riaditeľka TV Bratislava Mária Urlandová vidí za ženami v popredí médií aj finančnú krízu. „Práca šéfredaktora začína byť multifunkčnejšia a práve ženy dokážu myslieť naraz na viac vecí,“ povedala.

 

 

Hľadá sa politologička

„Tradičné média nedokážu dostatočne oslovovať ženskú čitateľskú skupinu,“ povedala Balogová. Medzi ich čitateľmi výrazne prevyšujú muži nad 35 až 45 rokov, dodala. No nájsť spôsob ako osloviť ženy je podľa nej ťažké. Rovnoprávnosť žien sa odsúva na vedľajšiu koľaj aj argumentom, že veď koľko menšín máme v médiách, vysvetľuje. Je podľa nej veľmi ťažké vymaniť sa zo stereotypov, pomáha však práve žena vo vedení. Tiež je to šanca pre malé weby – ponúkať inteligentný ženský obsah, myslí si.

Nerovné je aj zastúpenie žien medzi respondentmi, vysvetľuje Balogová, no nájsť napríklad ženu - politologičku je problém.

Podľa Sliškovej nie je možné riešiť, čo je a čo nie je ženská téma v rámci denníka, jedine v prílohe. „Je to informácia a informácia nemá rod. Buď vás zaujíma alebo nezaujíma bez ohľadu na to, či ste žena alebo muž,“ povedala. Keď robíme anketu – rátame ženy a mužov, no keď nie je žena – politologička, nemôžete ju osloviť, vysvetlila.

„Číta nás viac mužov, lebo sme ekonomicko-biznisový titul, nedokážem si predstaviť, že pracujeme na tom, že prinášame nejaký ženský obsah,“ povedala Šimková. Ide podľa nej o informáciu, nie o to, kto ju podáva. V HN Magazíne sa snažia podľa nej mať ženy. No ak sa začneme baviť o top biznise a ženách, tak po piatich číslach dôjdu mená, vysvetlila. Ideálny stav je podľa nej 50 na 50, no čo ak tam tie ženy nechcú byť, pýtala sa.

 

 

Kam zmizli učiteľky?

V mediách chýba aj rodovo citlivý jazyk, upozornila moderátorka Zsilleová – stále hovoríme napríklad o štrajku učiteľov, hoci v školstve pracujú prevažne ženy.

Na čele štrajkujúcich sú však muži, upozornila Baková. „Muži sú ochotní ísť na kameru a povedať niečo,“ dodala.

Kernová vidí problém v tom, ako sú ženy v médiách zobrazované a či vôbec dostávajú priestor. No to, že šéfujú ženy, ešte podľa nej nezaručí ženám lepšie pozície. Štatisticky ženy majú v médiách malý priestor, minimum ich píše komentáre, chýbajú aj na titulkách či vo vedení.

Urlandovej sa nepozdávajú aj nevhodné otázky, ktoré úspešné ženy dostávajú. Napríklad, ako zvládate rodinu aj kariéru, ako to, že ste taká štíhla a podobne. „Ženy by sa mali žien pýtať iné otázky,“ povedala. A do toho nás nenútia muži, ale to robíme samé, dodala.

Tieto otázky nie sú zlé, oponovala Zsilleová, problém je to, že ich nedostávajú aj muži.

 

 

O pätinu menej

Platy žien na rovnakých postoch sú u nás o 20 percent nižšie ako tie, čo dostávajú ich kolegovia. Šéfredaktorky tvrdia, že v médiách to neplatí.

„Z princípu by som neplatila ženám menej ako mužom,“ povedala Urlandová. Muži si však vedia skôr vypýtať, dodala. Pred dvadsiatimi rokmi boli podľa nej kráľovské a média tak boli doménou mužov. No platy v médiach už nie sú také atraktívne a muži to púšťajú ženám, myslí si.

„Nemáme mužsko - ženské rozdiely v platoch. Platy sú určované podľa novinárskych pozícií,“ tvrdila Balogová. O zvýšenie platu ju však doteraz žena požiadať neprišla.

V Pravde o vyšší plat žiadali aj ženy. „Nerobím rozdiely, odmeňujem podľa roboty,“ povedala Slišková. V štatistikách rozdiely podľa nej sú, no nie v jej redakcii.

Podobne je to aj v HNkách.

 

 

Kernová priznala, že sa s diskrimináciou osobne stretla v čase, keď pracovala v denníku SME a neskôr v Trende. „Môj status v redakcii klesal s pribúdajúcimi deťmi,“ povedala. Externe pracovala aj počas materskej a rodičovskej dovolenky. Súhlasila dokonca aj s výrazne nižším platom. Keď sa chcela do redakcie vrátiť a pracovať na zmluvu, dozvedela sa, že „s toľkými deťmi nemôžeš mať zmluvu v našej redakcii“.

Po materskej, keď chcela nastúpiť do práce, ponúkli jej len prácu na honoráre, s tým, že keď bude šikovná, môže si zarobiť aj 330 eur za mesiac. Odišla preto do Trendu. Tu počet detí najprv neriešili. Prvé mesiace pracovala takmer zadarmo (opäť na honoráre), ale potom mala normálnu zmluvu, s ktorou bola spokojná. Keď však prišlo prepúšťanie, uprednostnili slobodného kolegu a ona musela opäť odísť. A tak založila úspešný portál Omediach.com. „Vetu: Vy máte tri deti, už nepotrebujem počuť,“ povedala. Šikovné ženy sa podľa nej vedia presadiť, aj keď majú malé deti, dodala.

„V médiách pohlavie nikto nerieši. Si šikovný, si schopný. Myslím, že aj platovo je to takmer rovnako,“ povedala šéfeditorka zahraničného spravodajstva RTVS a moderátorka Oľga Baková. Upozornila, že v médiách pracujú prevažne veľmi mladí ľudia. Chýba jej preto možnosť poradiť sa so staršími kolegami – odišla totiž celá generácia novinárov nad 45 rokov.

 

Prečítajte si aj Ženy a médiá