Kaja Čemová je portrétovou fotografkou už 8 rokov. Vo svojej tvorbe sa zameriava na bežné ženy, ktoré pred objektívom stoja často prvýkrát. Pri fotení ich dokáže motivovať a pripraviť tak, že v samotnom výsledku často vidia úplne novú ženu – sebavedomú, vyrovnanú, vedomú si svojej vnútornej sily a krásy.

V septembri rozbieha už druhé kolo úspešného projektu 40 žien po 40tke, ktorý prinesie 40 príbehov žien vypovedaných prostredníctvom ich fotografií. Chce nimi ukázať, že krása sa vekom nestráca, aj keď veľa žien je presvedčených o opaku.

Ženy pri pohľade na svoje druhé ja v podobe krásneho portrétu dokážu oceniť svoju krásu bez ohľadu na vrásky či kilo navyše. Najväčším zadosťučinením pre fotografku aj portrétovanú ženu je prijatie a ocenenie skutočnosti, že mať sa rada vôbec nie je sebecké.

O projekte sme sa porozprávali s jeho autorkou Kajou Čemovou.

Prečo si sa rozhodla fotografovať práve ženy po štyridsiatke?

Fotím už skoro 10 rokov a vždy ma vyhľadávali ženy, ktoré mali svoj príbeh, zažili niečo, po čom si povedali, že chcú mať pekné fotky. Viedlo ich k tomu to, že nastal čas sa pozrieť na seba inými očami, zanechať minulosť a dať sa nafotiť teraz, aby sa mohli na seba pozrieť v budúcnosti. Preto som túto moju skúsenosť dala dokopy, dala tomu formu, limitovala počet, aby sa ženy cítili, že niekam patria a začala projekt 40 žien po 40tke.

Foto - Kaja Čemová

A prečo práve po tej 40tke? Väčšina žien, ktorá má niečo za sebou a vyzreli do stavu, že môžu povedať svoj príbeh, sú ženy po štyridsiatke. Deti sú väčšie, roboty v práci pribúda, domácnosti sa treba tiež venovať, manželovi rovnako. Ženy sú zrazu v úzadí a na všetkom ostatnom záleží, len nie na nich samotných. A pritom žena je tá, od ktorej všetko závisí. Preto by mala byť aj tá, ktorá si vie povedať dosť a venovať sa len sebe.

Čo si sa o ženách počas fotografovania portrétov naučila?

Napriek tomu, že má každá iný príbeh, máme jedno spoločné. Nemáme sa rady. Nepáčime sa sami sebe. Chceme mať krajšiu tvár, plné pery, menší zadok, užšie boky, pevné stehná. Zabúdame na to podstatnejšie. To, čo máme v sebe. Keď sme krásne vnútri, poznáme svoju hodnotu, neponižujeme sa, stojíme pevne na zemi, máme svoje hranice, sme krásne aj navonok. Žena, ktorá je spokojná vnútri, žiari navonok a odrazu má aj krásnu tvár, lepší postoj tela, telo jej spevnie, pohyby sú ladné.

Všimnite si niekedy seba, keď ste zamilované. To je rovnaký stav. Preto ženám ukazujem ich inú tvár, aby sa spoznali, že sú naozaj krásne. V očiach na fotkách vidno celé ich vnútro. Ženy líčime prirodzene, nedávame žiadnej iné masky na tvár. Stále sú to ony. Veľmi sa im to páči, pretože sa aj priučia niečo nové, dostanú tipy od vizážistky, čo sa im hodí a naozaj to začnú tak robiť aj v súkromí. Asi 90 percent žien, čo máme v projekte, nemali nikdy na sebe červený rúž. Viete prečo? Pretože sa boja byť výrazné, boja sa, keď sa na nich niekto pozerá, myslia si, že je to preto, lebo zle vyzerajú alebo im niečo odniekiaľ trčí. Po našich foteniach dostávam nádherné správy, z ktorých mám zimomriavky a slzy zároveň, aké sú vďačné, v čom som im pomohla, otvorila oči a oni mohli urobiť krok k sebe. Naozajstnej sebe.

Vedia sa ženy fotiť a byť prirodzené pred objektívom?

Veľmi málo žien stálo dovtedy pred objektívom, dokým prišli ku mne. Keď sa prihlásia na fotenie, mám s nimi úvodné stretnutie. Pokiaľ je to možné osobné, inak cez videohovor. Aby sme sa spoznali bližšie, nadobudli určitú dôveru, ktorá je veľmi dôležitá, keďže ženy nechávajú na mňa vlastne všetko. Od líčenia, cez výber oblečenia, k tomu vždy prispôsobujeme účes a veľakrát aj doličujeme napríklad výraznejšie oči alebo spomínaný červený rúž, aby to celé zapadlo do seba ako puzzle.

Foto - Kaja Čemová

Po stretnutí neviem povedať, ako daná klientka bude pózovať, či jej to pôjde samé, nakoľko bude prirodzená a cítiť sa ako "doma" alebo ju budem musieť navigovať.  Ja som tam od toho, aby som im vysvetlila, čo vyzerá dobre vo fotoaparáte, preto ich navigujem od začiatku. Keď sa cítia dobre, uvoľnene, začnú pózovať samé, vtedy ich nechávam a "zasiahnem", keď napríklad nemá uvoľnené ruky, pozerá príliš do boku alebo si robí druhú bradu, vtedy si stačí predstaviť korytnačku a napodobniť jej pohyb, keď dáva hlavu von z panciera. Teda bradu vysunúť dopredu a dole. Druhá brada sa hneď stratí. Aj keď sa klientka cíti trošku divne v tej chvíli, fotke tento zvláštny pohyb len pomôže.

Ženy sa vždy cítia prirodzene na fotení, nikdy ich do ničoho netlačím, skôr je to o tom, keď si vypočujem ich príbeh, viem sa určitým spôsobom na ne "napojiť" a vytiahnuť z nich to pravé ja. Nikoho nemením, len im ukazujem, že sú to stále ony, tie pravé ony, ktoré sú vo vnútri, pretože také sú aj navonok krásne!!!