Hana bola len 4 mesiace po prvom pôrode, keď jej vyšiel pozitívny tehotenský test. Rozplakala sa. “Vedela som, že sa na to necítim. Keď som ráno vstala  a pozrela sa na malú, revala som: Zničila som ti život. Nebudem mať na teba toľko času. Po psychickej stránke som to nedávala,” povedala na videonahrávke herečka, ktorá prerozprávala skutočný príbeh ženy.

Hana otehotnela 4 mesiace po pôrode

Hana bola na deti prakticky sama. Muž chodieval na týždňovky, doma nebol. Obaja sa zhodli, že teraz na druhé dieťa nie je správny čas.  Prioritou je postarať sa o dieťa, ktoré už majú.

Gynekológ Hane nepomohol, pretože je proti interrupciám. Všetko si musela vyhľadať sama. Informácií bolo veľmi málo. Ďalšia lekárka jej vyčítala, že si mala dávať pozor alebo užívať antikoncepciu. Hana však bola presvedčená, že keď dojčí, antikoncepciu nepotrebuje. Až na tretí pokus mala šťastie na dobrého lekára a sestričky. Nesúdili ju a chápali.

Po zákroku pocítila úľavu. “Ľudia niekedy súdia, ale neboli v mojej koži. Urobila som to najlepšie, čo som vedela,” povedala. Po pár rokoch sa im narodilo ďalšie dieťa, z ktorého sa tešili.

Podobnú skúsenosť ako Hana mala väčšina žien, ktoré sa rozhodli podstúpiť interrupciu. Ako vyplynulo z výskumu mimovládnej feministickej organizácie Možnosť voľby, ktorý sa zameral na mapovanie skúseností žien s prístupom k interrupciám a antikoncepcii, až 67 percent žien nemalo dosť informácií o tom, kde môžu interrupciu podstúpiť.

Interrupcie podstupujú väčšinou matky

Ide pritom o ženy, ktoré už dieťa majú. Na základe štatistík Národného centra zdravotníckych informácií, tri štvrtiny zo žien, ktoré podstúpili interrupciu, už sú mamami. Napriek tomu sa mnohé stretávajú s obviňovaním či spochybňovaním zdravotného personálu tak, ako to zažila Hana. Až polovica anketovaných žien, ktoré interrupciu podstúpili, hovorila o odmietavom a ubližujúcom prístupe v zdravotníckych zariadeniach.

Zlú skúsenosť s podstúpením interrupcie mala aj Ivana, ktorá otehotnela neplánovane. Najprv si myslela, že jej lieky narušili hormóny. Bol to pre ňu šok. Mala dve malé deti a tretie čakala. Obe tehotenstvá mala veľmi problematické. Veľa dní strávila v nemocnici so zdravotnými komplikáciami. Rozmýšľala nad tým, či má riskovať vyčerpanie tela a v takom stave sa starať o tri deti.

Keď zistila, že je tehotná, blížila sa ku kritickej hranici 12 týždňov a hrala o čas. V prvej nemocnici jej oznámili, že majú výhradu vo svedomí. V ďalšej sa jej pýtali, prečo chce po dvoch deťoch zabiť to tretie. Bola úplne zúfala.

Na internete pátrala po interrupčných tabletkách, ale natrafila na podvodníkov. Peniaze im poslala, ale nič jej neprišlo. Nechápala, prečo ani v krajskom meste nemôže zohnať lekára, ktorý by vykonal interrupciu. Nakoniec našla kliniku, ale aj tam sa ju pokúšala lekárka zlomiť. Nútila ju sledovať monitor a vzbudiť v nej pocit viny.  

Dlhé čakacie doby na interrupciu

Najhoršie bolo to čakanie. Nevedela, že je nejaká čakacia doba. Dostala termín o dva dni, posunuli ho ešte o jeden ďalší. Po tomto zážitku už rozumie, prečo niektoré ženy radšej podstúpia zákrok nelegálne.

“Vedela som, že moje telo už nie je pripravené vynosiť ďalšie dieťa. Mala som strašné problémy s chrbticou, podlamovali sa mi nohy, mala som závrate. Bola som vyčerpaná,” uviedla. Vie, že jej zdravotný stav bol dôležitejší a rozhodla sa správne.

Infografika - Možnosť voľby

Podľa výskumu organizácie Možnosť voľby až tretina zdravotníckych zariadení odmieta poskytnúť interrupciu. Ženy tak často musia za zákrokom cestovať viac ako 100 kilometrov. Situácia v krajoch sa pritom veľmi líši. Najlepšia dostupnosť služieb je v Bratislavskom kraji, najhoršia v Prešovskom a Žilinskom kraji.

„Zo 70 mapovaných zariadení poskytujúcich zdravotnú starostlivosť až 34 percent odmieta poskytovať legálnu interrupciu a v 23 percentách nie je pre nedostatok, alebo nekonzistentnosť informácií o danom zariadení, možné určiť úroveň dostupnosti. Len 43 percent poskytuje legálnu interrupciu na žiadosť ženy,“ uviedla sociologička Barbora Holubová, ktorá viedla výskum.

Ďalším problémom, ktorý ženy so skúsenosťou s interrupciou často pomenovávali, sú povinné čakacie doby - až  72 percent z nich si želá ich zrušenie, pretože to považujú za zbytočné a stresujúce odďaľovanie zákroku.

Svetová zdravotnícka organizácia považuje povinné čakacie doby za „spochybňovanie žien ako osôb schopných robiť kvalifikované rozhodnutia“ a odporúča štátom, aby čakacie doby odstránili. Povinná 48 hodinová čakacia doba uložená zákonom č. 576/2004 Z.z. je tak v rozpore s medicínskymi štandardmi.

Koľko stojí interrupcia 

Pre mnohé ženy je veľkou prekážkou aj cena. „Odhadovaná priemerná cena za legálnu interrupciu s dodatočnými poplatkami je 414 Eur, čo tvorí 62 percent disponibilného príjmu domácností s dvomi dospelými a dvomi závislými deťmi. Pre množstvo žien je to cena, ktorú si nemôžu dovoliť a zadlžujú sa. Štát takto namiesto pomoci prispieva k prehlbovaniu sociálnych rozdielov a zvyšovaniu chudoby žien a rodín,” dodáva Barbora Holubová.

Infografika - Možnosť voľby

V prípade domácností osamelých rodičov stúpa riziko chudoby na 36,9 percenta. Na čele týchto domácností stoja v 90 percentách ženy. Mnohé sa tak ocitajú v situácii, keď si nemôžu dovoliť ani interrupciu ani ďalšie tehotenstvo a materstvo, upozorňuje organizácia Možnosť voľby.

Slovensko sa v európskom rebríčku dostupnosti interrupcie (European Abortion Atlas) umiestnilo na nelichotivom 43. mieste z 52 krajín Európy. Najhoršie parametre SR dosiahla v oblasti dostupnosti interrupcie, klinickej starostlivosti a poskytovaní služieb a v dostupnosti informácií.

“Patríme k najhorším krajinám v Európe. Kým iné krajiny sa uberajú cestou odstraňovania prekážok a vylepšovania legislatívy, na Slovensku ideme opačným smerom. Je preto správny čas, aby sme Slovensko vyzvali: Buďme starostlivou krajinou, ide o zdravie a životy žien,” dodáva Adriana Mesochoritisová.