Kvalitná pôda tvorí polovicu nášho úspechu, druhú polovicu si rozdelí naša starostlivosť, slnko a primeraná závlaha. Ak chceme pestovať zeleninu a ovocie a aby sa v našej záhrade darilo kvetinám aj stromom, bez zdravej a kvalitnej pôdy to nepôjde.

Pozrime sa teda, akými spôsobmi môžeme pôdy v záhrade, ale aj v kvetináči vylepšiť, aby sme nemuseli kupovať drahé a neekologické rašelinové substráty.

7 spôsobov ako pripraviť pôdu na sadenie

Šetrný prístup k pôde je hlavne v tom, že do nej príliš nezasahujeme. Ak potrebujeme porýľovať, urobíme to len raz - na začiatku a potom už nerýľujeme. Je to tzv. "no dig" metóda a naštudovať si túto metódu môžeme aj z knihy, ktorá vyšla nedávno. Rýľovanie nám umožní zapracovať do pôdy materiál, ktorý ju prevzdušní a poskytne jej výživu. Ktoré materiály to sú, uvidíme nižšie:

1. Príprava pôdy na sezónu - Kompost

Z hľadiska výživy aj dodania štruktúry je to ten najjednoduchší a najekologickejší spôsob ako odľahčiť pôdu a dostať do nej živiny. Je to materiál, ktorý ak zhodnocujeme organické zvyšky z domácnosti a záhrady, máme k dispozícii nepretržite.

Kompost dávame do záhonov vo vyzretom stave - to znamená, že máme vytvorenú voňavú černozem, kde sa už nenachádzajú žiadne nerozložené časti. Do pôdy môžeme zapracovať aj čiastočne skompostovaný materiál. Ten dáme do záhonu do nižších vrstiev, kde bude koreňom rastlín pridávať svojim postupným rozkladom živiny.

Každopádne, najvýhodnejšie je kompost zapracovať do vrchných vrstiev pôdy, aby mali z neho rastliny úžitok hneď - keď klíčia, aj keď už majú korene. Kompost môžeme roztiahnuť po pôde aj ako mulč. Výživné látky z neho sa počas dažďov budú postupne vyplavovať do hlbších vrstiev. Na takéto kompostové mulčovanie je ideálne použiť približne 10 litrov na meter štvorcový. Jarná zeleninka sa nám takouto starostlivosťou poďakuje rýchlym a zdravým rastom.

2. Starostlivosť o pôdu - Zelené hnojenie

Zelené hnojenie je organická výživa pôdy pomocou rastlín, ktoré taktiež nie je finančne náročné. Dopravuje do pôdy minerály a stopové prvky. Pôdu zlepšuje aj ďalšími spôsobmi: penetruje pôdu svojimi koreňmi a tým pomáha vytvárať štruktúru.

Prevzdušňuje ju aj tým, že po skončení svojho vegetačného života sa dostanú zapracovaním zeleného materiálu do pôdy živiny. Keď ho necháme cez zimu na záhone, môže slúžiť aj ako mulč a ochrana pôdy pred veternou a vodnou eróziou.

Zelené hnojenie vysievame na jeseň po zbere úrody, ale aj na jar, kedy stihne vyrásť ešte pred obdobím sadenia plodín, ktoré chceme pestovať. Zapracúva sa jemným zarýľovaním do pôdy ešte predtým, ako stihne vykvitnúť. Zelené hnojenie môže byť vysiate ako jednodruhové alebo v zmesi. Najčastejším jednodruhovým hnojením je facélia, vika, horčica, pohánka, vika, hrach, či bôb. Na trhu sa používajú aj zmesi, ktoré sa vyberajú na základe požiadaviek pôdy na výživu.

Foto - Markus Spiske, Unsplash

3. Výživa pôdy - Drevené uhlie

Vyrába sa pomalým spaľovaním - pyrolýzou dreva - za vysokých teplôt bez prístupu vzduchu drevo zuhoľnatie, ale nezhorí na popol. Výrobu dreveného uhlia poznáme aj z minulosti - drevené uhlie má veľkú výhrevnosť a preto sa používalo napr. v kováčskych dielňach. Jeho rôznorodé využitie mu dáva prvenstvo medzi materiálmi, ktorými môžeme vylepšiť ťažkú pôdu, ale aj pôdu, ktorá neobsahuje veľa živín.

Jeho pridaním do pôdy ju vyľahčí, prevzdušní a urobí ju štruktúrovanou, ale hlavne nasaje živiny, ktoré využívajú ďalšie pôdne organizmy. V póroch dreveného uhlia sa usádzajú mikroorganizmy, ktorých prítomnosť je dôležitá pre ďalšie pôdne živočíchy, napríklad dážďovky. Drevené uhlie si zachováva pórovitú štruktúru dreva a vo vlhkom prostredí sa nerozkladá, naopak, vlhkosť zadržiava, a preto pomáha predchádzať vysušovaniu pôdy počas horúcich letných dní.

4. Prevzdušnenie pôdy - Perlit

Je to materiál pochádzajúci z vulkanickej horniny. Vyskytuje sa v prírode, ale ten, čo si vieme kúpiť, je väčšinou umelo vyrábaný a teda energeticky náročný. Ak chceme záhradníčiť udržateľne, nemusí byť umelo vyrábaný perlit najlepšia voľba. Ak kupujeme zmesi na výsev, určite sa s ním stretneme.

Perlit sa pridáva do výsevných substrátov a substrátov na zakorenenie rastlín, pretože dodáva pôde ľahkosť, ktorá je potrebná na to, aby rastliny úspešne zakorenili. Ak máme potrebu odľahčiť väčšiu plochu pôdy, môžeme ho nahradiť ďalším vulkanickým kameňom - zeolitom.

5. Jarná príprava pôdy - Zeolit

Zeolit je porézna vulkanická hornina. Vyznačuje sa mimoriadnou schopnosťou viazať na seba živiny a vodu. Vytvára tiež ideálne prostredie pre pôdne mikroorganizmy. Je perfektný na vytvorenie vyváženého pôdneho prostredia.

Pridaním do pôdy podporuje rast rastlín a zadržiava v pôde viac vlhkosti s porovnaním s bežnou pôdou, čo oceníme hlavne v lete, keď veľa cestujeme. Dá sa bežne zakúpiť vo veľkých aj menších baleniach v záhradníctvach alebo špecializovaných obchodoch.

6. Výživa pôdy - Výluhy a zákvasy

Keď je štruktúra zloženia našej pôdy optimálna, môžeme do nej dodať živiny aj prostredníctvom výluhov alebo zákvasov z rastlín. Hlavne v období dozrievania plodov naša zelenina ako je paprika, či rajčiny, ocenia dodatočné živiny získané z výluhu či zákvasu. Oba spôsoby prípravy prírodného hnojenia sú jednoduché a vhodné aj pre začiatočníčky.

Výluhy sa pripravujú z čerstvých alebo sušených bylín, ktoré sa nechajú vylúhovať najviac tri dni (nesmú začať kvasiť) v studenej vode, tiež najlepšie v dažďovej a potom sa precedia. Výluhom môžeme polievať, ale aj striekať, napr. proti voškám. Lúhovať môžeme kompost, žihľavu, prasličku, cesnak či rôzne bylinky.

Zákvasy - byliny vo vode necháme skvasiť, približne 2 týždne, závisí to od teploty a počasia.

Pripravený zákvas už netvorí penu a bubliny. So zákvasom narábajme opatrne, pretože na konci kvasenia už naozaj smrdí a odporúča sa ho umiestniť niekam bokom, aby nás jeho zápach neobťažoval. Kvasiť môžeme žihľavu, prasličku, rôzne zmesi byliniek či buriny, ale aj slepačince.

Zákvas riedime s dažďovou vodou v pomere 1:10 a polievame ku koreňom. Každá rastlina má iný pomer živín, žihľava napríklad dodáva do pôdy hlavne železo a draslík, slepačí trus hlavne dusík.

Foto - PublicDomainArchive, Pixabay 

7. Kabátik na koniec - Mulč

Mulčovanie je dôležitá ochrana pôdy pred veternou a vodnou eróziou a oceníme ho aj v lete, kedy chráni pôdu pred vysúšaním. Mulč nastielame hlavne vtedy, keď sme pôdu predtým porýľovali a je odhalená. Tým zabránime strate vlahy, aj pomôžeme pôdnym organizmom spamätať sa po našom zásahu.

Mulčovať môžeme slamou, štiepkou, lístím, pokosenou trávou aj kompostom. Jemnou vrstvou, asi 1-3 cm, pokosenej trávy alebo kompostu mulčujeme pôdu najmä vtedy, keď do nej ideme vysievať semienka. Tie sa potom neutopia vo veľkej vrstve mulču a malé rastlinky budú mať kratšiu cestu za slnkom. Keď sú rastlinky už vyššie alebo sadíme rovno priesady, môžeme mulčovať aj do výšky 5-10 cm a môžeme použiť slamu.