V piatok som si zhrozene prečítala článok, v ktorom bývalé študentky slovenskej vysokej školy otvorene hovoria o šikane a obťažovaní zo strany svojho profesora. Prípad starý niekoľko rokov bol obohatený o nové skutočnosti, a preto sa denník rozhodol zverejniť zistenia, ktoré zbieral od roku 2018.

Bývalé študentky spomínali na roky, ktoré strávili pod vedením profesora, ako na veľmi traumatické. Okrem sexuálnych narážok si podľa svojich tvrdení museli vytrpieť aj zhadzovanie, ponižovanie a šikanu. Často aj za účasti ďalších spolužiakov.

Obťažovanie a trestné oznámenie

O tom, čo sa na vysokej škole skutočne stalo, by v ideálnom prípade mali rozhodnúť orgány činné v trestnom konaní. Lenže to by musel najskôr niekto podať trestné oznámenie. A to sa nestalo. Mladé ženy, ale aj mladí muži, ktorí zažili niečo podobné na svojich školách, či univerzitách sa vo väčšine prípadov rozhodnú trestné oznámenie nepodať.

Prečo? Pretože súdy sa ťahajú celé roky, dokazovanie po rokoch je často komplikované, mnohí, ktorí by mohli svedčiť, odmietnu, pretože sa nechcú dostať do problémov.

Univerzitní profesori, docenti, ale aj stredoškolskí pedagógovia sú pre žiakov a študentov veľkými autoritami. Mnohí z nich, keďže chcú školu dokončiť, často trpia ich neprimerané správanie. Nedovolia si to nahlásiť vedeniu školy, pretože, kto uverí obyčajnému študentovi, či študentke, keď ide o akademické eso?

Mnohé takéto kauzy sa preto rokmi dostanú do zabudnutia. Ak sa aj niekto ohlási, ak škola dostane od študentov podanie, zväčša sa k nemu postaví tak, že formálne obe strany vypočuje, možno vyvodí dôsledky v podobe etického kódexu školy, ale inak sa nič vážne nestane. Pedagógovia zostávajú na svojich miestach, študenti po čase školu opustia.

Zápočet bez skúšky

Po včerajšku som si spomenula na svoje štúdium vysokej školy. Raz som nedostala zápočet z výslovnosti od profesora slovenského jazyka, lebo vraj, keď som z Bratislavy, nemôžem mať spisovnú výslovnosť.

Zabudla som napísať, že ma z nej nevyskúšal. Iba sa opýtal, odkiaľ som a kázal mi prísť v inom termíne. Keď som prišla v dohodnutom termíne po novom roku, našla som ho v dobrej nálade, s kolegom popíjali vínko a zrazu zápočet problémom nebol. Dokonca ma vínom ponúkal. Je to neetické? Áno. Navyše alkohol na akademickú pôdu nepatrí. Ak by som to ale v tej dobe ohlásila, kto by mi uveril? Zaoberal by sa tým vôbec niekto?

Mnoho dievčat si vypočulo od pedagógov hodnotenie svojho výzoru, sexuálne narážky, schvaľovanie vhodnosti oblečenia, familiárne oslovenia ako miláčik a zlatíčko. Mnohé sme si zažili aj ponižovanie, šikanu, znevažovanie osobnosti. Dnes už len konštatujeme, že taká bola doba. V čase nášho študentského obdobia sa o obťažovaní ani šikane zo strany profesorov nehovorilo.

Dnes je to všetko inak, po hnutí Metoo sa mladé ženy a muži už neboja ozvať. Aj vďaka sociálnym sieťam sa mnohé veci neutaja. Je logické, že starší pedagógovia na to nie sú zvyknutí. To, čo im v minulosti prešlo, dnes už neprejde.

Obťažovanie vyšlo z módy, pán profesor!