|
Najhoršie sú letiskové kontroly. Dosť často sa všetko deje v strese, lebo treba stihnúť lietadlo, a my sme nečakali, že bude taká šora. A tu ešte treba vybaliť z príručnej batožiny rúž na pery, otvoriť laptop, dať si dolu hodinky. Aaaa, ešte šál a bundu, veď jasné! No nie, zase sa treba aj vyzuť? A potom postaviť do presklenej tuby s rukami hore, aby vás zoskenovali. A ako keby toho nebolo málo, už to vidíte, vaša kabelka si práve vyslúžila špeciálnu obhliadku. Potom bežíte ako o život, aby ste sa stihli premiestniť sa na správny gate, po ceste ešte zapínate hodinky, kabelku... A zrazu to na vás príde – hrozný smäd, a zároveň si v tom momente uvedomíte, že posledná fľaša minerálky práve skončila v smetnom koši pred kontrolným pasom. Taká je doba.
A všetko pre bezpečnosť. Bohužiaľ.
Rokmi sú tie pravidla čoraz prísnejšie. Minulý týždeň bol v Bratislave na oficiálnej návšteve poľský prezident, ktorý mal v pláne stretnúť sa s tu žijúcimi Poliakmi. Týždeň pred stretnutím sme museli do Varšavy odoslať menný zoznam účastníkov podujatia. Čo menný zoznam! Ten musel byť rozšírený o rodné čísla alebo čísla preukazu totožnosti. No ale veď išlo o stretnutie s hlavou štátu. Ako sa ten svet mení, rozmýšľala som. Žijem na Slovensku už 20 rokov a niekoľko tých poľských prezidentov som už stretla, ale také bezpečnostné opatrenia ešte neboli. Taká je doba.
Na poľsko-slovenské hranice (a nielen tam) sa tento mesiac vrátili kontroly. Pre summit NATO, ktorý bude tento týždeň vo Varšave a tiež pre Dni mládeže, na ktorých sa zúčastní pápež František. Kontroly, kontroly! Taká je doba.
Sú únavné a komplikujú človeku život. A preto asi, podobne, ako v niektorých filmoch, držíme palce tým, čo urobia niečo nekonvenčné, len aby preskočili tie brány, hranice, kontroly, ktoré neznášame. Pamätáte ako v roku 1987 Nemec Mathias Rust pristál s malým lietadlom na Červenom námestí v Moskve? Držali sme mu vtedy palce, aj keď sme vedeli, že to bolo protiprávne.
Minulý týždeň sa v Bratislave stala istá nekonvenčná udalosť, nečakaný hosť v noci navštívil prezidentský palác. Služby si to nevšimli. Alebo skôr odignorovali poplašný signál. Keby ho chytili, bude potrestaný, ale on v podstate urobil dobrú vec, podobne ako Rust pred rokmi - odhalil nedostatky. A to v nás môže vyvolávať zmiešane pocity: podobne ako hrdinom v gangsterských filmoch, môžeme mu držať palce, no na druhej strane to môže človeka vytočiť. Pre tých, čo príkladne čakáme v šórach na letiskách, či hraniciach, je to ako výsmech do tváre.
Prečítajte si aj O chlapoch. Len tak medzi nami ženami
