|
Bol začiatok 20. storočia a štátny aparát riadili muži. Nikto z nich na tom nechcel nič meniť. Iba niektoré ženy, ktoré sa domáhali práva spolurozhodovať o politických otázkach a mať právo voliť a byť volená. Od polovice 19. storočia spisovali petície, lobovali, písali do novín, ale bezvýsledne. Mužská elita ich ignorovala, médiá nešetrili posmeškami. Snažila sa o to aj Emmeline Pankhurstová, ktorá v roku 1903 založila Ženskú sociálnu a politickú úniu.
Keď nemali s kým rokovať, začali bojovať. Na verejnosti napádali ministrov, rozbíjali výklady a okná, keď ich zatkli, držali hladovku. „Vláda vyhlásila vojnu ženám, my vyhlasujeme vojnu vláde,“ odkázala všetkým v roku 1912 na zhromaždení anglických sufražetiek Emmeline Pankhurstová.
Emmeline Pankhurstová. Foto - wikipedia.org
Zmenila to smrť Emily Davisovej
Pozornosť verejnosť na seba strhli po tragickom čine 41-ročnej Emily Davisovej. Tá chcela na jazdeckých pretekoch Epsom Derby v roku 1913 využiť prítomnosť kráľovskej rodiny i médií, dokonca prvých kamier, a zastrčiť za uzdu koňovi kráľa Juraja V. trikolóru sufražetiek (podľa anglického termínu pre volebné právo – suffrage), aby ich boj zviditeľnila. Zrážka s koňom ju však stála život a tak hnutie za práva žien narástlo hlavne počas smútočného pochodu na jej pohrebe v Londýne.
Emily Davisová po tragédii na dostihoch. Foto - pinterest.com
Pohreb sa stal demonštráciou smútku i hnevu, 200 členiek hnutia polícia uväznila. Vojnu žien s vládou zastavila vojna svetová. Ženy prepustili a tie museli nahradiť mužov, ktorí narukovali. Práve počas 1. svetovej vojny najova ukázali, že sú si s mužmi rovné, ak je to potrebné.
Po skončení vojny si volebné právo presadili, hoci postupne – 6.februára 1918 dostali právo voliť ženy nad 30 rokov. Bolo vybraných osem miliónov žien a zaradených do volebných registrov. Ženy nad 21 rokov mohli voliť až podľa zákona z roku 1928.
Uväznené sufražetky, ktoré hladovali, bolestivo kŕmili cez nosnú dierku cez trubičku. Foto - wikipedia.org
Churchill prvú poslankyňu nešetril
Prvou členkou britského parlamentu sa stala Nancy Astorová v roku 1919. Podľa Winstona Churchilla stretávať ju v parlamente bolo pre neho rovnako šokujúce, ako keby vtrhla do jeho kúpeľne, keď nemá nič na sebe. Pri stretnutí sa vraj vždy červenal.
Dnes má Británie na Downing Street druhú ženu-premiérku a v parlamente po predčasných voľbách 2017 rekordných 200 poslankýň. I tak však tvoria ženy necelú tretinu zo 650-členného zákonodárneho zhromaždenia.
Prečítajte si
Vzťahy medzi poslancami a poslankyňami sú však iné ako pred viac sto rokmi, keď do parlamentu ako prvá zasadla grófka Nancy Astorová. Poslanec a neskorší premiér Winston Churchill to označil za rovnaký šok, ako keby vtrhla do jeho kúpeľne, keď nemá nič na sebe.
„Sir, keby ste boli mojím manželom, dala by som vám do čaju jed,“ povedala vraj grófka pri jednej z legendárnych hádok s Churchillom. „Lady, ak by ste boli mojou ženou, tak by som ten čaj vypil,“ nešetril ju Churchill.
