Počas týchto dní ležím chorá v posteli a celkom intenzívne sledujem dianie v slovenskej politike. Sledujem proces s vrahmi a údajnými objednávateľmi vraždy Jána a Martiny, sledujem grafy preferencií jednotlivých politických strán pred februárovými parlamentnými voľbami (29.2.2020). Stále viac mám pocit, že treba voliť ženy.

Na jednej strane sledujem mentálny svet našej politickej špičky doteraz. Správy z mobilného telefónu Mariána Kočnera mrazia. Ukazujú prepletenosť mafiánsko-korupčnej chobotnice na najvyššie zložky polície, prokuratúry, ale aj samotnej vlády. Šéfovia a kamoši nám zariadili krajinu, v ktorej vyššia berie a bežný človek je bezvýznamný plebs, ktorý si zaslúži iba pohŕdanie, plesnivé nemocnice, smiešne dôchodky, horiace vlaky, byrokraciu, nulovú starostlivosť o slabých, starých a chorých a disfunkčný školský systém, ktorý nevieme dvadsať rokov zreformovať.

Voľby 2020: Odborníčky na kandidátkach

Veľkí muži, ktorí tu vládli sa nám smejú do očí. Politička s najvyššou dôverou ľudí je momentálne prezidentka Zuzana Čaputová. Aj susedia v Česku jej dôverujú viac ako svojmu premiérovi, či prezidentovi. Keď sledujem predvolebné diskusie s politkmi a političkami, ktorý/é sa budú uchádzať o naše hlasy, nemôžem si pomôcť, ale oveľa autentickejšie a presvedčivejšie mi pripadajú ženy.

Na mnohých kandidátkach nachádzam vynikajúce odborníčky, naozaj si je z čoho vybrať. Hoci nemáme ani jednu stranu, na čele ktorej stojí žena, stále je možnosť krúžkovať a dať svoje preferenčné hlasy tomu, komu veríme. Nie som nadšená ani z jedného lídra politickej strany, no zo strany, ktorú budem voliť si viem vybrať práve ženy, ktoré by som chcela vidieť v parlamente a možno aj v premiérskom kresle. (Možno raz).

V ostatnej relácii Silná zostava, ktorú vysiela verejnoprávna RTVS na Dvojke bola rozoberaná téma: Prečo Slovenky nechcú ísť do politiky? Zaznievali tam mnohé argumenty, na základe ktorých chápem, prečo sa nám ženám prieči ísť do výsostne mužského piesočku, ktorý si silné mužské egá občúrali skrz-naskrz. Zároveň na príkladoch žien političiek vidíme, že ak chcú vôbec niečo dosiahnuť musia čeliť oveľa väčšiemu množstvu kritiky, súdov, ponižovania. Inými slovami, byť dnes ženou v slovenskom parlamente je skôr za trest ako za odmenu.

Voľby 2020: Ženský hlas

Lenže, doba sa mení. Zvolenie prezidentky bolo prvou lastovičkou. Ako sme už niekoľkokrát písali, ženská sila sa prebúdza v celej spoločnosti. A je to tak aj u nás. Keď som sa zúčastnila prednášky, ktorú mala v rámci Stredoeurópskeho fóra mladá feministická spisovateľka z Nigérie Chimamada Ngozi Adichie, bola som šokovaná, že sála bola úplne plná. Všade okolo mňa sedeli mladé ženy a tlieskali ako na rockovom koncerte.

Tieto mladé ženy sú naša nádej. Ony rozumejú tomu, prečo je dôležité, aby konečne začal aj u nás zaznievať silný ženský hlas. Je koho voliť, kandidátky niektorých strán ponúkajú skvelé odborníčky, ženy, ktoré majú názor a energiu ho presadiť. Myslím si, že ani na Slovensku už nie je možnosť umlčať nás.

Pravdepodobne dám svoje preferencie na kandidátke trom alebo možno aj štyrom ženám, jedna z nich je Rómka. Som na to hrdá, že mám koho voliť a rovnako ako pri prezidentských voľbách to urobím s ľahkosťou a s radosťou.

Proces s objednávateľmi vraždy a vrahmi Jána a Martiny je hrozné sledovať. No má to aj očistný účinok pre spoločnosť. Zrazu máme pred sebou zhromaždené dôkazy o kompletnom zlyhaní systému. Treema odhalila, čo je tu zhnité, čo treba jednoznačne odrezať a vyhodiť. Nevracajme sa do minulosti. Dajme priestor odborníkom a odborníčkam. Naše deti sa nám raz poďakujú.