Tatiana a Ľuda sú dve Ukrajinky, mama a dcéra z Kyjeva. Prednedávnom si kúpili na ľavej strane rieky Dneper byt, ktorý postupne rekonštruovali. Tešili sa, ako ho dokončia a budú si ho užívať, keď sa večer vrátia z práce domov.

Keď Rusko napadlo Ukrajinu, neutiekli hneď. Skúšali vydržať. Po dvoch týždňoch vojny nakoniec opustili  Kyjev aj ony. Napriek tomu, že ich byt nebol zničený, už sa nevládali pozerať, ako im ničia mesto a ako stále počuť výbuchy.

Nevlastnia auto, museli sa teda presúvať verejnou dopravou aj pomocou súkromného prepravcu. Cesta, ktorú museli absolvovať, kým sa dostali na Slovensko, bola komplikovaná a o to náročnejšia, že sa rozhodli vziať so sebou svojho domáceho miláčika - mačku Lili.

Ukrajinka Tatiana s mačkou Lili. Foto - rodinný archív

Vojna na Ukrajine: Útrapy na úteku do bezpečia

Tatiana to spolu s mamou na ceste na Západ nemali ľahké. Prespávali v školskej telocvični či u známych. Nie všade ich prichýlili, pretože pobyt so zvieraťom prináša komplikácie s hygienou či súkromím. Obe ženy stretli na ceste na Slovensko špekulantov, ktorí chceli zarobiť na tom, že cestujú so zvieraťom.

Jedným z nich bol šofér autobusu, ktorý ich viezol za hranice. Napriek tomu, že mali dopredu zaplatené lístky za cestu, využil situáciu na ukrajinsko-poľskej hranici, kde stáli 14 hodín a vyhrážal sa im, že ak mu nezaplatia ešte extra poplatok za mačku, nechá ich tam. Nezaplatili mu nič navyše, po dlhej výmene názorov si vyhádali spravodlivosť a on ich nechal pokračovať v ceste.

Pred vojnou utekajú aj domáce zvieratá, s majiteľmi i bez. Foto - @fotkyodteklicky

Vojna na Ukrajine: Utekajú aj zvieratá

Utečenci a utečenkyne pred vojnou sa okrem svojho života strachujú aj o život svojich domácich zvierat. Domáci miláčikovia sú členmi rodiny a vziať ich so sebou je pre mnohých samozrejmosťou. V médiách sa nedávno objavil príbeh ženy, ktorá v náručí niesla svojho slabého psa desiatky kilometrov.

Podobné príbehy vidíme každý deň. Ľudia stoja v radách na hraniciach so zvieratkami, ktoré nechceli nechať napospas vojne, starajú sa o nich naďalej aj napriek ťažkým podmienkam.

Odídenci z Ukrajiny napriek komplikáciám s prevozom zvierat riskujú a berú ich so sebou. Aj toto je hrdinstvo - postarať sa o slabých, ktorí by bez nás neprežili vojnové šialenstvo.

Neplatí to však vždy. O osudoch domácich zvieratiek sa dozvedáme aj smutné príbehy. Tatiana mi porozprávala, ako mnohí ľudia v panike nechávajú svoje zvieratá zavreté v opustených bytoch, kde ich čaká krutý osud. Videli to, počuli ich, nemohli však nič robiť.

Útek z Ukrajiny: Vďaka za dobrovoľníkov

Tatiana s Ľudou mi hovorili o ďalších osudoch - ako sú ľudia nútení nechávať svoje mačky a psy na železničných staniciach, pretože si ich nemôžu vziať do preplnených vlakov. Niekedy sú namieste dobrovoľníci, ktorí tieto zvieratá umiestňujú do útulkov. Ale nie všade funguje podpora takto dobre. Na slovenských hraniciach je o domáce zvieratá našťastie postarané.

Tu na nich čakajú naši dobrovoľníci, ktorí pomáhajú s ošetrovaním, čipovaním, povinným očkovaním a zabezpečením správnych dokumentov, potrebných pre vstup na naše územie.

Ako uviedla na sociálnej sieti Polícia SR za prvých päť týždňov vojny cez slovensko-ukrajinské hranice prešlo viac ako 1500 psov a 650 mačiek. "Medzi ďalšími sme mohli vidieť napríklad kone, andulky, iné papagáje, potkany," napísala polícia v statuse. 

Tatiana a Ľuda sa teraz chcú zo Slovenska dostať do Británie. To znamená postarať sa o víza pre seba, ale aj o povolenie pre mačku. Zistili, že na Slovensku musia zostať o 12 dní dlhšie, aby ubehlo 21 dní od očkovania proti besnote, ktoré ich mačka dostala v EÚ. Už

vedia, že utekať pred vojnou s domácim zvieraťom je ťažké. Nie všade ich ubytujú, stojí ich to viac peňazí a stresu z toho, či sa podarí získať povolenie na vstup do cieľovej krajiny. Nič z toho neľutujú, Lili je členka ich rodiny, stelesňuje ich domov, o ktorý prišli a v nej si nesú so sebou spomienky.