Rok 2020. Nový rok, nové predsavzatia, nové sklamania z tých nesplnených. Eufóriu z tristošesťdesiatich piatich nových šancí a nostalgiu z tých predchádzajúcich spravidla strieda porušenie nejakého zo záväzkov. Väčšina ľudí tak podľa prieskumov spraví už 12. januára. Osemdesiat percent z nás ich nedodrží vôbec. Ani tieto smutné štatistiky ma však neodradili od toho, aby som si opäť nenaložila, a to rovno plnú dávku. 

Novoročné predsavzatia radím do troch kategórií – reálne, polo-reálne a úplné výstrely do tmy. Na tie som paradoxne vždy najviac namotivovaná. Tento rok, keďže štartuje nová dekáda, a cítim, že ako matka by som mala byť zodpovednejšia, som si zvolila jedno jasné, a časovo ohraničené. A všetci, čo tento text čítate, ste mi svedkami, že nesmie zapadnúť prachom v tretej kolónke výstrelov do tmy! 

Veganuár 2020: Čo to znamená? 

Rozhodla som sa zapojiť sa do takzvaného „veganuára“. Čo to znamená? V januári sa budem stravovať bez akýchkoľvek živočíšnych produktov. Odjakživa je mi tento smer blízky, nanešťastie však nie tak, aby som to vydržala nastálo. Teraz to bude ešte ťažšie, keďže som v období tehotenstva popustila uzdu svojim túžbam a za syry či jogurty by som bola vymenila aj manžela.             

Viem však, že to je momentálne tá správna výzva. Pre mňa, aj pre planétu. Ekológia a uvedomelejší životný štýl sa (našťastie) stali trendovými. Hovorí sa o obmedzovaní plastov, o zbytočných nákupoch, či o výfukových plynoch. Naše taniere však táto debata akosi často obchádza. 

Výroba jedného kilogramu hovädzieho mäsa pritom vyprodukuje 27 kilogramov oxidu uhličitého, čo sa rovná 63 kilometrom prejdených autom. Pri kuracom je to 16, pri syre 31. Konzumácia, akákoľvek chutná, živočíšnych produktov našu planétu drancuje. Hovorí o tom aj tím z Oxfordskej univerzity. Tí vypočítali, že aby bola matička Zem schopná uživiť desať miliárd ľudí, ktorí ju budú o tridsať rokov obývať, naše chuťové poháriky čaká riadny šok. Priemerný svetoobčan bude musieť okresať konzumáciu hovädzieho mäsa o 75 percent, vajec o polovicu, a bravčového takmer na minimum. Inak hrozí, že sa planéta prehreje o ďalšie dva stupne Celzia. To by bola podľa vedcov katastrofa. 

Priemerný Európan za rok zje zhruba 65 kilogramov mäsa. Opakujem 65! Priemerný Slovák zje za rok asi 240 rezňov. Opakujem 240! Pri pohľade na tieto čísla sa zdá, že sme veganuár nikdy nepotrebovali viac. 

Keby sme totiž všetko jedli ako doteraz, akurát o mesiac kratšie, jeden človek by planéte ušetril asi šesť kilogramov mäsa, čo v závislosti od jeho typu, znamená úsporu vyše dvesto kilogramov oxidu uhličitého. A to nie je málo. 

Veganuár 2020: Pomôžem planéte i sebe

Okrem pomoci našej ťažko skúšanej planéte verím, že mesiac bez akýchkoľvek živočíšnych produktov ťažko poskúša aj moju sebadisciplínu, pevnú vôľu a v neposlednom rade, trpezlivosť. Byť vegánkou v krajine, kde sa medzi bezmäsitými jedlami v reštauráciách bežne vyníma vyprážaný syr so šunkou, nebude jednoduché. Dovidenia mozarella, pstruh na grile, či syrová omeleta. Srdce, či skôr jazyk, mi za nimi zaplače. 

V konečnom dôsledku sa to však vyplatí. Najnovší trend géniov v Silicon Valley hovorí, že obmedzenie prísunu dopamínu, jedného z hormónov šťastia, ktorý sa uvoľňuje pri prirodzene príjemných aktivitách, ako napríklad jedenie, je pre mozog najlepší reset. Ten vraj potom funguje lepšie, rýchlejšie, a efektívnejšie. 

Žijeme v dobe, ktorá chce všetko, veľa a hneď. Máličko si ubrať, spomaliť, zamyslieť sa, vychutnať si to, čo máme - na to všetko často zabúdame. Teda, aspoň ja. Veganuár je pre mňa cesta, ako si to celý mesiac pripomínať. Nevylučujem, že občas zo sna nezakričím vajce!, že nebudem túžobne škriabať výlohy s maslovými croissantami, či, že ma nezačne striasať pri pohľade na zrnko ryže. Som ale odhodlaná toto novoročné predsavzatie dodržať, a poraziť štatistiky. Držte mi palce, 12.  január sa blíži!