Bol to príjemný sobotný večer. Doma sme sa tešili na futbal. V prestávke sme ako vždy prepli, ale tentoraz to bolo iné. Futbal sme už nedopozerali. S otvorenými ústami som sledovala na výkvet niečoho, čomu niekto dáva honosný názov spoločenská smotánka. Z tejto smotany ma však napínalo. Dokonca som sa pristihla pri tom, ako mám cez ústa zdesene položenú ruku.
Poznáte to, keď smotanu prešľaháte, zgrcne sa tak, že sa vám pri predstave jej konzumácie trikrát prevráti žalúdok. Presne tento pocit som mala počas futbalovej prestávky a nebolo to z futbalu. Úplne som sa strácala v tom, kto s kým kedysi spal a teraz už nespí, kto s kým spí teraz a kto má teraz tú jeho bývalú, odkazy manželovej milenke, kto s kým čaká dieťa, koľké dieťa, koho to vlastne dieťa je, kto koho v počte nemanželských detí dobieha, kto je v počte nemanželských detí rekordér, kto o ktorej tehotnej už nechce hovoriť, s ktorým privatizérom, „tiež podnikateľom“, poslancom, miskou, ministrom, zlodejom, podvodníkom, či mafiánom má dieťa, aké dieťa a koľko, ktorá koho milovala, miluje teraz a kto po akej pokukuje a kto je v base, ale aj tak ho niekto miluje a tak. No jeden informačný bordel. S malými zábleskami s ľuďmi, ktorí v živote skutočne prácou niečo aj dokázali a zarobili a promile ukážkových vzťahov. .... jaj a ešte „zlatá bratislavská mládež“.
Prečítajte si aj Táňa Pauhofová: Staroby sa nebojím ani ako žena ani ako herečka
Pozerám sa na obrazovku a neverím vlastným očiam, že toto ešte v roku 2016 môže niekto prezentovať ako výkvet spoločenskej smotany. Do toho sa prechádzal lekár. Všetko pod drobnohľadom „niekoľko tisícovej módnej polície“. A tisíc sem, 3 tisíc tam, 6 tisíc onam, 23 tisíc len tak atď. A na záver po „údajnom Vladkovi Weissovi“ , spomienka na pána prezidenta Michala Kováča. Pán prezident, prepáčte, prosím! Toto mi napadlo na záver relácie. Viete, keď máte ten pocit, ktorý možno poznáte. Hanbíte sa za niekoho, niekoľkých, ktorých ste v živote nestretli ani na ulici.
Túžim žiť v krajine, ktoré má úroveň, ktorá je tak vyšľahaná, že hrdo poviem, som Slovenka! Zatiaľ mám aj inú možnosť. Som hrdá Európanka! Tak ako moja priateľka Francúzka, ktorá keď si zadala meno jej operatéra profesora a riaditeľa špičkového ústavu, na webe našla iba jeho odborné publikácie a články s tým, že pacientom je k dispozícii do neskorých večerných hodín a zvyšok času venuje už iba rodine.
Inak, vedeniu televízie rozumiem a tlieskam. Tvorcovia tejto sledovanej relácie to robia naozaj dobre, lebo vysielajú iba to, po čom národ túži. Možno sa žalúdky prevracajú aj jemu a aj aktérom v samotnej prešľahanej smotane a možno nie. Ale pokiaľ si toto naozaj budeme na základe vysokej sledovanosti evidentne žiadať a jej ignoráciou to neodsunieme až na samotný okraj slušnej spoločnosti, dovtedy budeme žiť len tak ako si zaslúžime. Teda tak, že kto v zgrcnutej smotane nie je, akoby vlastne v slovenskom šoubiznise neexistoval.
Ozaj, aj medicína je šoubiznis?
Prečítajte si aj Nemáš chlopa, nemáš pravdy!
