V Paríži sa dýcha voľne. Každý si žije svoj život, rešpektuje druhých, nečuduje sa nad čiernymi vrkôčikmi, nad Ramadánom, nad zahalenými Arabkami behajúcimi v parku, nad tým, kto s kým žije.
Posledné roky však a hlavne za pekného počasia mesto prestáva voľne dýchať. Nemetaforicky, doslova a citeľne sa nám do pľúc dostáva smog.
O zvýšenom znečistení v Paríži hovoríme, keď drobné častice znečistenia nachádzajúce sa vo vzduchu presiahnu hranicu 50 mikrogramov na kubický meter. Alarmujúca situácia nastáva, ak ich hustota presiahne 80 mikrogramov na meter kubický. A takých dní je v Paríži za posledné roky čoraz viac.
Paríž v smogu.
Párne a nepárne poznávacie značky
Problém znečistenia sa dostáva medzi priority politiky parížskej radnice. Začiatkom apríla, v prvé slnečné bezoblačné dni jari, starostka mesta Anne Hidalgo a Jean-Paul Huchon, prezident oblasti Ile-de-France, zvolali krízovú schôdzu. Na pretrase sú krízové opatrenia v dňoch najväčšej koncetrácie smogu.
Ministerka ekológie vyhlásila kroky na obmedzenie znečistenia vzduchu počas kritických dní, zákaz rozmetávania, umelého hnojenia pulverizáciou, redukovanie industriálneho znečistenia a zákaz spaľovania.
V dňoch vysokého znečistenia je vyhlásená „circulation alternée“ – doprava na striedačku. V Paríži a v parížskych predmestiach vtedy môžu jazdiť len autá s poznávacou značkou končiacou na párne alebo nepárne čísla. Hromadná doprava je zdarma. Pri nástupe do autobusu vám šofér oznamuje, aby ste si lístky neštikali, turnikety metra vás voľne nechávajú prejsť.
Parížska prefektúra nariaďuje, aby kamióny obchádzali parížsku aglomeráciu, rýchlosť áut je obmedzená na 20km/h v meste a na diaľnici v okolí Paríža na 60km/h, nedodržiavanie tejto rýchlosti sa pokutuje výškou 22 euro. V takéto dni sa dá v Paríži parkovať zdarma a mesto ponúka zdarma požičanie elektrického auta Autolib na hodinu a pol hodinu požičania bicykla Vélib.
Všetky tieto opatrenia môžu zredukovať znečistenie až o 18 percent, čakajúc na dážď, ktorý znesie k zemi znečisťujúce častice vo vzduchu.
Polícia kontroluje, či na cesty vyšli len autá s nepárnym evidenčným číslom vozidla.
Parkovanie zdarma
Alergológ Patrick Rufin tvrdí, že výškou sa hustota znečistenia znižuje a preto je lepšie bývať v Paríži aspoň na treťom poschodí a že masky na tvár, ktoré ľudia na uliciach nosia, v podstate žiaden efekt nemajú, proti znečisteniu vôbec nechránia.
Nezávisle od stavu znečistenia vzduchu, je parkovanie v meste cez víkendy zdarma a v metre funguje « dézonage » - všetci, ktorí majú permanentku (mesačný alebo ročný lístok) na hromadnú dopravu v Paríži, sa cez víkendy môžu voľne prepravovať po všetkých zónach okolo Paríža, po celej oblasti Ile de France. Krok, ktorý má motivovať ľudí pri cestovaní upredňostňovať metro a vlaky RER pred autami a tiež povzbudiť turizmus v okolí Paríža.
Pri rannej káve v práci mi kolegyňa povedala, že v škôlke jej syna zrušili koncoročné výlety na farmu. Príkaz prišiel „zhora“, že z ekologických dôvodov treba obmedziť používanie autobusov a tak niektorým školám, podľa veľmi sofistikovaných kritérií výberu, zrušili koncoročné výlety.
Paríž v opare.
Učiteľka vozí deti
Naša suseda, ktorá je učiteľkou v škole našich detí, nám navrhla, že nám bude deti voziť do školy. Milo vysvetľujúc, že ona aj tak chodí do práce autom a nám to časovo pomôže, prídeme aspoň skôr do práce a tiež je to ekologickejšie. Namiesto dvoch áut smerom do školy, pôjde len jedno.
V každej situácii, kde sa dá skombinovať a ísť jedným autom namiesto dvoch, či troch, treba ju využiť. Dýchateľnosť v Paríži sa môže citeľne zmeniť, ak vo väčšine áut sedia traja alebo štyria ľudia namiesto jedného. Francúzi to nazývajú „co-voiturage“ (spolupovoz autom).
Už deťom v školách sa vštepuje, že autobus produkuje dvakrát menej oxidu uhličitého ako auto. A metro, či električka spotrebujú päťkrát menej energie a vyprodukujú 50-krát menej oxidu uhličitého ako auto.
Na rodičovských združeniach na začiatku školského roka sa propaguje „Pedibus“. Pešia „šnúra“, keď si rodičia zadelia dni v týždni a zakaždým jeden rodič po ceste do školy, alebo na mimoškolské krúžky, zbiera aj iné deti. Riaditelia škôl pripomínajú rodičom, že ak môžu vodiť deti do školy peši alebo na bicykli, nech sa autám vyhýbajú. Kvôli znečisteniu, kvôli problémom s parkovaním pri škole a kvôli bezpečnosti detí.
Počas dní s vysokým znečistením, hlavne, keď je niekoľko bezoblačných slnečných dní za sebou, je Paríž obalený v hmle, dívate sa na mesto a máte pocit, že máte nevyleštené okuliare. Aj na fotografiách si uvedomíte, že mesto nemá jasné kontúry, je akoby v šedom opare. Je to cítiť aj pri dýchaní. Deti cez prestávky majú zákaz sa hrať na školskom dvore.
Pokašliavame, kýchame, v hrdle nás škriabe, štípe v očiach, často tečie krv z nosa, mnohí trpia astmatickými záchvatmi.
Namiesto benzínových kosačiek používa Paríž hladné ovce.
Ovce na kosenie
Bez neustálej kritiky by Francúzsko nebolo Francúzskom. V diskusiách v tlači a v rozhovoroch sa dvíhajú protesty proti politikom, ktorí umožnili koncentráciu jednej šestiny francúzskeho obyvateľstva do parížskej oblasti.
A tak Paríž brzdí zo všetkých síl. V mnohých sférach sa dokonca snaží dať spiatočku.
Pri nábrežiach Seiny chce premeniť cesty na pešie zóny, k veľkým firmám v centre Paríža dávajú ovce na ekologické prirodzené kosenie trávnikov, do parkov sa dávajú včelie úle, v okolí Paríža je čoraz viac bio fariem, do práce sa robia donášky bio ovocia a zeleniny, z košíkov Parížaniek na bicykloch trčia vňate petržlenu, po meste začínajú fungovať „zelené taxíky“ (kombinácia benzínu s elektrickým pohonom), ľudia vymieňajú autá za bicykle (Vélib ponúka 20 600 bicyklov na 1 451 bodoch).
Seina sa stáva miestom nielen pre turistické vyhliadky, ale aj pre ekologickú prepravu Parížanov. Lodná doprava „Batobus“ premáva každých 30 minút, so zastávkami Eiffelovka, Musée d’Orsay, Saint-Germain-des-Prés, Notre-Dame, Jardin des Plantes, Hôtel de Ville, Louvre a Champs-Elysées. Novinkou na Seine je Voguéo – kyvadlová doprava, spájajúca stanicu Austerlitz s predmestím Maisons-Alfort (Val-de-Marne), s parížskymi zastávkami pri knižnici Bibliothèque François-Mitterrand (13. parížsky okrsok) a pri Bercy (12. parížsky okrsok).
Zaujímavou voľbou namiesto taxíka môže byť aj Urban-Cab, kuriózne elektrické vozidlo s troma kolesami, neprodukuje oxid uhličitý a je tiché, centru Paríža nepridáva na hlučnosti.
Parížskym meračom kvality ovzdušia je balón, ktorý sa vznáša nad parkom André Citroën. Okrem svojej laboratórnej funkcie počítania a identifikovania častíc smogu vo vzduchu, je tiež turistickou atrakciou umožňujúcou desaťminútový výhľad na Paríž z výšky 150 metrov.
Vďaka dlhoročnej spolupráci s parížskou radnicou, táto pozorovateľňa « l’Observatoire Atmosphérique Generali » ponúka každé ráno trom triedam parížskych školákov let balónom nad Parížom.
Paríž vynakladá všetko úsilie, aby zostalo mestom pre ľudí, mestom, ktoré žije terasami kaviarní a reštaurácií a piknikami v záhradách a na brehoch Seiny. Mestom, kde sa dá, obrazne i doslova, voľne dýchať.
Prečítajte si ja Pofrancúžštené Slovenky