|
Všetko sa plánuje týždne vopred, spontánnosť v Paríži takmer neexistuje. Životy sú plné, každý žije ten svoj, súkromie sa stráži, ľudia si dôkladne premyslia a vyberú, s kým sa vo voľnom čase stretnú. A s ostatnými sa nestretnú.
Zvykajú si aj Slováci žijúci v Paríži, zapisujú do agendy aj to, kedy sa ich deti so susedovými idú spolu hrať na piesok. Každý spoločný olovrant je dopredu zaznačený, zorganizovaný a dôkladne pripravený. Presný počet jogurtov, kompótov a keksíkov.
Nemám rada, keď mi zvoní mobil a tak ho mám stále na tichom režime. Zvonenie ma stresuje, v práci ho mám pred sebou a keď začne blikotať, tak zisťujem, či škola, lekár alebo manžel. Doma sa oň nestarám. Je v taške od príchodu z práce až po chvíľu, keď ho nasledujúce ráno vytiahnem na peróne metra. A nachádzam večerné sms, prosby iných mám o zadanie úloh a občasné zmeškané hovory.
V sobotu poobede, pri upratovaní kabelky som si všimla, že mám na mobile zmeškaný hovor od slovenskej kamarátky žijúcej v Paríži. Zavolám jej späť a ona, že ráno volala, lebo náhodou išla okolo, bola pred našou bránou a že bola by sa zastavila na kávu. Bola som doma, brána bola otvorená, boli sme tri metre od seba a kvôli môjmu mobilu na tichom režime a francúzskym móresom sme prišli o spoločnú kávu.
Prišlo mi to ľúto, hnevala som sa na seba, že mobil doma ignorujem, aj na celé francúzske maniere, že všetko treba plánovať a bez plánov sa nežije. Aj na kamarátku pofrancúžštenú Slovenku, ktorá sa bála, že ku mne ako k pofrancúžštenej Slovenke bez ohlásenia prísť nemôže. Auto bolo zaparkované pred domom, okenice otvorené, zvonček na bráne riadne zvonivý a ona telefonujúca pred bránou, pretože nebola ohlásená. Zabudla na detstvo, keď si susedia v baraku dvakrát zaklopali a na to si hneď dvere sami k susedom otvorili.
Keby nebolo zatrateného mobilu ticho blikajúceho v taške, tak by zazvonila zvoncom na našej modrej bráne, alebo jednoducho ju potlačila, zistila by, že je otvorená, prešla by do záhrady a našla by ma, ako práve na čerstvo vykosenej tráve pijem sama kapučíno, pozerám na žlté rozkvitnuté ruže, prvý rozkvitnutý iris a rozmáhajúcu sa levanduľu. A ja by som sa jej potešila, urobila jej kávu a ako na Slovensku povedala « neporiadok si nevšímaj ».
Prečítajte si aj Nerentabilný turista
