|
Zaujímavou myšlienkou, ktorú tento vysoko rešpektovaný doktor tibetskej medicíny, počas seminára niekoľkokrát zopakoval bolo, že držanie sa nezdravého ega je otcom utrpenia a sebectvo je matkou utrpenia. Protilátkami proti našej zahľadenosti do seba sú súcit a vnútorná múdrosť. Veľkú časť prednášky venoval Tulku Lobsang aj hnevu. Hnev je podľa neho nebezpečná emócia, ktorá nás môže ľahko prerásť. Treba si ju uvedomiť a zaoberať sa ňou. Na konci seminára poskytol Tulku Lama Lobsang rozhovor pre Ženy v meste.
Na Slovensko prichádzate pravidelne. V týchto dňoch je tu však iná atmosféra. V uliciach sa pravidelne demonštruje, mladí ľudia protestujú proti politickej situácii a korupcii v krajine. Vnímate Slovensko pri tejto návšteve inak?
"Hoci som nebol v uliciach, neprechádzal sa a ani som nepozeral televíziu, počul som od svojich študentov, že sa deje niečo, čo je naozaj, naozaj veľké. Cítil som, že situácia je veľmi vážna, že ľudia intenzívne túžia a volajú po zmene. No bol som prekvapený, že spôsob, akým študenti reagujú, akým demonštrujú, je veľmi pokojný a mierumilovný. Hoci je šanca, že by sa to mohlo zvrhnúť a ľudia majú naozaj veľa dôvodov byť agresívnejší, než ako sa prejavujú. Ale je dôležité, aby sme si uvedomili, že to, čo sa stalo, je minulosť. Nie je dôvod sa do minulosti vracať. My by sme sa z nej mali poučiť, ale nemali by sme jej dovoliť, aby nás ovládala.”
Hovorili ste dnes o tom, že náš západný svet je príliš orientovaný na racionalitu, myslenie, exaktné veci. Naše vzťahy naopak krachujú, sú nekvalitné. Čo by sme mali predovšetkým zmeniť?
“Z toho, ako to pozorujem usudzujem, že v tomto západnom svete máte veľmi veľa vedomostí, ale veľmi málo múdrosti. Často hovorím, že ste prevzdelaní. Že chodíte do mnohých škôl a niekedy kvôli tomu úplne odídete od podstaty. Vedomosti nie sú vždy nutne v harmónii s prirodzenosťou a podstatou. Múdrosť (vedenie), ako ju my vnímame, je bližšie spojenie medzi nami ľuďmi a našou prirodzenosťou, naším základom. Potrebujeme byť spojení nielen na vonkajšej, ale aj na vnútornej úrovni. To vám vzdelanie nemôže poskytnúť. Múdrosť áno. Čiže odpoveďou je: viac sa orientujte na vnútornú múdrosť ako na vzdelávanie. A čo sa týka vzťahov: prevzdelaní ľudia veľmi ťažko tvoria vzťahy, lebo sú príliš orientovaní na vonkajšie vedomosti a ego.”
Foto - Biography - Nangten Menlang International
Vo vašej dnešnej prednáške si hovorili o Európe a Európanoch, že sú z hľadiska psychológie budhizmu ovládaní výrazne kultúrou Poloboha a žiarlivosť je jednou z typických vlastností, ktorá je tu citeľná. Myslíte si, že žiarlivosť a závisť sú pre nás charakteristické?
“Každý máme v sebe, samozrejme, žiarilivosť, no západný svet má teraz väčší dôvod byť žiarlivý. V minulosti ste boli zvyknutí na to, že mnohé veci máte iba tu. Jedine vy máte dostatok peňazí, vzdelania… a tak ďalej. Lenže svet sa zmenil. To, čo ste mali iba vy, majú už aj iné národy. Čína, India…a ak niečo, čo ste mali iba vy, je aj inde, stáva sa to vaše menej dôležité. Jednoducho, vy toho máte menej, je to menej zaujímavé, nie ste už takí odlišní, vyspelí, lepší a to spôsobuje vašu žiarlivosť.”
Prečo v našom západnom svete pociťujeme tak často prázdnotu. Máme toho veľa, patríme k bohatým krajinám, sme obklopení vecami, no stále sa cítime vnútorne prázdni.
“Pretože západné myslenie sa podľa môjho názoru stále pozerá iba smerom von a nie do vnútra. Keď budete svoje šťastie stále hľadať vonku, tak vo vnútri budete cítiť prázdnotu. Jedine pohľad do vnútra a to, čo tam nájdete, vás môže naplniť. Hľadaním a pozeraním na to vonkajšie nikdy neuvidíte nič a stále sa budete iba vracať k svojej prázdnote. Vonku nie je nič, čo by vás urobilo naplneným človekom.”
Hovoríte, že našim najväčším nepriateľom sme my sami, čo by sme teda mali urobiť, aby sme si prestali ničiť život alebo ho ničiť tým okolo seba?
“Prílišné držanie sa svojho ega, silný egocentrizmus je naším najväčším nepriateľom. V dnešnom svete je to vôbec ten najsilnejší nepriateľ. Toto je to, čo nám spôsobuje najviac utrpenia. Nikto vám neublíži tak a nezničí vás tak, ako vaše prílišné zaoberanie sa sebou a zameriavanie sa na svoje ego. Môže sa vám stať, že sa budete toľko zaoberať sami sebou, že si ani neuvedomíte, že už neexistujete. Pozrite sa do histórie. Vždy, keď boli národy posadnuté sami sebou, zničilo ich to.”
Foto - archví ZVM
Veľa ste dnes hovorili aj o téme hnevu. Podľa vašich slov je pociťovanie hnevu hoci aj na zlých ľudí, alebo na zlé veci otvorenými dverami do pekla. A mali by sme ich rýchlo zatvoriť. Pretože hnev otočený na niekoho, vždy plodí iba ďalšiu nenávisť. Ak sme však nahnevaní, čo s tým hnevom máme urobiť?
“Hnev tu bude stále, dôležité je, aby sme ho zbytočne nezväčšovali. Aby sme sa viac a viac nehecovali k hnevu a nenávisti. Hnev dokáže nadobudnúť totiž veľké rozmery a môže nás veľmi ľahko prerásť. Ak sa nám stane, že ho nevieme ovládnuť, mali by sme ísť na nejaké odľahlé miesto a tam ho vybiť. Môžeme to urobiť cvičením, behom, rýchlou chôdzou, pohybom, krikom. Mali by sme to urobiť vždy, keď cítime, že nás hnev zaplavuje, ale bez toho, aby sme niekoho ranili alebo mu ublížili. Odporúčam naozaj odísť niekam, kde ste sami a tam svoj hnev uvoľniť. Ešte taká poznámka, opakom hnevu je láskavosť a tú treba trénovať. A uvidíte, že čím viac budete láskavejší k sebe, aj k druhým, tým menej budete pociťovať hnev. Láskavosť stúpa, hnev klesá. Jednoduché, nie?”
Dnes ste hovorili aj o pomáhaní druhým a uviedli ste, že často pomáhame druhým iba kvôli sebe. Posilňujeme si tým svoje ego. Robíme to preto, aby sme sa cítili lepšími, nie preto, že by sme chceli skutočne pomôcť. Ako si teda urobíme tú skúšku správnosti sami pred sebou? Ako zistíme či pomáhame zištne alebo nezištne?
“Samozrejme, môžeme pomáhať druhým aj bez posilňovania svojho ega. Existuje súcitná, láskavá, nezištná pomoc. Ale taktiež to môžeme robiť len pre ego. Zvonka to vyzerá rovnako, ale dôvod je rozdielny. Ak pomáhate zištne, zistíte veľmi jednoducho. Máte veľa starostí a problémy stále prichádzajú. A pritom cesta von je taká jednoduchá. Pomáhanie bez ega s láskavosťou a pokorou sú otvorené dvere. Keď nimi prejdete, môžete sa prílišného ega zbaviť. Ale nie každý to dokáže. Pomáhanie druhým je perfektný spôsob ako sa oprostiť od ega, ale ľudské bytosti stále dokážu prepašovať svoje ego aj do pomoci druhým.”
Veľmi ma zaujalo, že v tibetskom jazyku nemáte výraz na pocit viny. Vysvetľovali ste, že dokážete cítiť ľútosť, ale emóciu, ktorú my tak radi praktizujeme - vinu, vy nepoznáte. Ako je to možné?
“Áno, je to tak. V Tibete, ale aj v mnohých iných ázijských krajinách nemáme tento výraz a nemáme ani túto emóciu. Je to vaša európska a západná špecialita. Neviem, kvôli čomu to je tak, lebo som tie dôvody nikdy neštudoval. Stretol som sa iba mnohokrát s tým, že to mnohí západní ľudia hovorili a zistili sme, že je to jednoducho do nášho jazyka nepreložiteľné. Asi tak, ako vy na Slovensku nemáte slovo jak. Máte kravu, čo je ale úplne iné zviera. Keď chcete vysvetliť ako vyzerá jak, musíte ho nakresliť alebo opísať. Tak my zasa nemáme pocit viny. Súvisí to pravdepodobne s kultúrou.Určite aj u nás v Ázii by sa našli emócie, ktoré zasa vy tu nepoznáte.”
