Tento týždeň som mala pomerne náročný. Rozcestovaná medzi Českom a Slovenskom, muž na výlete v Californii, do toho pravidelná dávka hormónov a veľa práce. V piatok som odkvecla a vynechala som vianočný večierok môjho zamestnávateľa - pre tých, čo ma poznajú dobre, keď vynechávam žúry, znamená to, že som bola naozaj vyčerpaná.

Do tohto celého prišiel na Instagram nepekný komentár nejakej inej ženy. O tom, ako vyzerám. Niečo v zmysle, že si myslela, že som "útla", ale že teda nie som. V kombinácii všetkého vyššie spomínaného ma to, priznávam sa bez mučenia, zasiahlo viac než bolo normálne aj primerané.

Ono totiž, keď človek robí na obraze, je na instagrame alebo je žena, alebo všetky tri veci naraz, počúva vlastne toto dokoola. Chodia mi aspoň raz za týždeň maily, kde sa ma starší pán pýta, či nosím podprsenku, lebo sa mu zdá, že by som mala. Alebo že tamten-účes-vám-nesvedčí-pani-redaktorka.

Žena a vzhľad 

Raz som bola na operácii cysty na vaječníku. Dva dni na to som musela ísť do práce, naozaj som mala bolesti. Po tlačovke mi jeden z ministrov povedal, že dnes som oblečená nejako mužsky, ergo, že som mala nohavice a rolák so sakom, a že mi to takto nesvedčí. Proste vás vkuse niekto komentuje.

Pre niekoho ste tučná, pre niekoho štíhla. Niekto si myslí, že ste krásna, niekomu sa hnusíte. Každý vám to, samozrejme, má potrebu napísať, najlepšie anonymne. Som človek, ktorý nemá problém so sebavedomím, skôr naopak. Občas ho mám priveľa. Napriek tomu so mnou komentáre vedia zatriasť. Pod každým jedným mojím rozhovorom mi niekto nadáva do škaredej, tučnej alebo peknučkej, ale hlúpej.

Popritom sa zvezú komentáre, že som sa určite musela s niekým vyspať, keď robím to, čo robím. Mužskí kolegovia zažívajú tiež hejtovanie, vzhľadu sa to týka naozaj výnimočne. Sexistické komentáre u nich takmer neexistujú. Týka sa to naozaj výhradne žien, ktoré sú ešte aj dnes neustále považované za okrasu.

Musia byť hlavne mladé, hlavne krásne, a aj to vlastne nie je stále dosť. Musia byť štíhle a mať vysekané brucho po troch deťoch. Ak pracujú v televízii, tak obzvlášť! Ešte viac to umocňuje instagram. Teším sa z úspechu žien, nech robia čokoľvek, čo ich baví. Trocha som len smutná, že drvivá väčšina úspešných profilov žien na Instagrame sa týka takmer výhradne make-upu, oblečenia, modeliek, matiek alebo varenia.

Normálne tam chýba celá reprezentatívna skupina žien. Akoby neexistovala. Priamoúmerne s tým, samozrejme, prichádza to, že všetky tieto ženy sú nenormálne krásne na každej fotografii. Úspešný je potom žáner, kde postujú, koľko trvá jedno fotenie, kým sú s tou jednou fotkou spokojné.

Ženy, vzhľad a instagram

Minule som jednu z nich stretla v meste, kde sa fotila. Sedela som vo výklade na káve a sledovala 40 minúť ako hopsá z nohy na nohu, aby ju fotograf zachytil v pohybe s kabelkou a dokonalým outfitom. Nehejtujem to, nechápte ma zle. Len, ja postujem na Instagram fotky, ktoré vzniknú tak nejako organicky, zväčša asi za 15 sekúnd.

Dám tam jeden filter, napíšem nejaký zmysluplný post a koniec. Nemám čas hopsať. Som normálna žena, ktorá sa ráno nebudí s hotovým makeupom a mávam dosť strapaté vlasy. Chodím vo flanelovom pyžame, v ktorom píšem aj tento stĺpček a momentálne mám odrastenú farbu, lebo som nemala čas vyriešiť to. To vidíte aj na mojom instagrame, pretože nemám čas hrať sa na čokoľvek iné.

Minule som musela ísť dva dni za sebou na black tie akciu, kde boli kamery a čas, ktorý som musela venovať vizáži, bol najstratenejší v mojom živote. Neverte sociálnym sieťam, ani reklamám. Nie je to realita a treba si to stále dokola opakovať.

Nenechajte komentovať vašich kolegov každý deň, či dnes vyzeráte dobre a inokedy nie. Nenechajte ľudí hovoriť vám, že ste pribrali a máte nejaké kruhy pod očami. A v neposlednom rade - nerobte to sami.

Ženy bývajú najhoršie komentátorky iných žien. Býva to často tvrdé, zlomyselné a nepekné. Je na to milión štúdií, ktoré to vysvetľujú. Tá základná však upozorňuje na to, že ženy sú stále primárne posudzované na základe vzhľadu. Všade, vždy a za každých okolností.

Prezidentka, premiérka a komentáre

Môžeme začať prezidentkou Čaputovou, ktorá si toho vypočula na svoj vzhľad viac, než všetci prezidenti v histórii tejto republiky dokopy. Pokračovať môžeme poslankyňami, ktoré neustále bulvár fotí do módnej polície a zakončiť to môžeme ktoroukoľvek vrcholovou manažérkou, ktorá keď je na obálke nejakého časopisu, primárne sa rieši, či sa dosť usmieva, je dosť krásna, a či "na-svoj-vek-a-dve-deti" vyzerá alebo nie, so zakončením, že je obdivuhodné, že stíha kariéru aj materstvo.

Je to ťažké, všetkým nám od malička masírujú mozgy, vyrastáme v tom všetci, ale skúste nabudúce, keď budete čítať o novej fínskej premiérke, nekomentovať či je pekná a hodí sa jej tá blúzka. Spomeňte si, že nikto neriešil ako vyzerá Mikuláš Dzurinda alebo Robert Fico. Pripomínajte si to aj v práci, keď budete komentovať svoju šéfku. Niekde ten začarovaný kruh musíme zlomiť.

Ženy v meste, začnime teda zajtra. Lebo cesta je dlhá a čím skôr na ňu nastúpime, tým lepšie.