|
Mám veľmi rada talkshow Jana Krausa. Myslím si, že v českých ani slovenských vodách nie je nikto, kto by vedel tak brilantne diskutovať, tak dobre reagovať a tak zaujímavo klásť otázky ako Jan Kraus. V oblasti talkshow nemá konkurenciu. Niekedy, keď potrebujem dávku jeho briskného humoru, rada si sadnem k počítaču a z archívu si pozriem hneď niekoľko častí za sebou. Aj minule som si nadelila silnú dávku Krausa a trošku ma zaskočila jedna vec. Jan Kraus diskutoval s niekoľkými hosťami na tému vzťahov medzi mužmi a ženami a nejako to vždy skĺzlo k upratovaniu.
Upratovanie ako vzťahový problém. Ženy sú nešťastné, že muži po sebe neupratujú ani základné veci a muži považujú za “opruz”, že ich ženy za to napomínajú. Kraus apeloval na svoje hostky, aby neboli malicherné. Aby si neničili vzťah a manželstvo kvôli blbým špinavým ponožkám, trenkám hodeným na zemi a špinavým riadom. Hmm, no dobre, ale aké je teda riešenie? Zoberme si teda Krausov názor za svoj a kašlime na neporiadok. Nebudeme si predsa kaziť vzťahy! Aké máme možnosti? Budeme sa celá rodina s úsmevom na tvári brodiť špinavými trenkami a ponožkami. Po dvoch dňoch nebude v domácnosti ani jedna čistá lyžička a zvyšky jedla budú plesnivieť v drese. Alebo bez reptania na seba zoberieme úlohu upratovačky a všetko bez jedinej výčitky upraceme my – ženy. Honza Kraus má na to sofistikovanejšie riešenie. Každému páru, ktorý sa háda kvôli domácim prácam, odporúča najať si “paní na úklid”, ktorá to za nich dvakrát týždenne uprace, nakúpiť čo najviac spotrebičov, ktoré domácnosť zjednodušia a aby žena nemusela často vyvárať, treba pravidelne navštevovať reštaurácie.
Priznám sa, že toto riešenie sa mi veľmi páči. Išla by som do toho okamžite. Má to ale jeden háčik. Tak, ako si to nemôžem dovoliť ja, nemôže si to dovoliť ani veľká väčšina českých a slovenských rodín. A sme zasa na začiatku. Kraus nám nesmierne šarmantným spôsobom navrhol zamestnať si slúžky a sluhov, aby sme svojich dobre zarábajúcich manželov neotravovali takými prízemnosťami, ako je odhodenie spoďárov do koša na bielizeň. Zabudol nám však rovnako šarmantne povedať, kde sa ukrýva fond vyčlenený na služobníctvo pre väčšinu bežných rodín.
Nepatrím medzi ženy, ktoré veľa upratujú a neuvidíte ma často behať po byte s mopom v gumenných rukaviciach. No mám rada aspoň základné hygienické návyky. Nepohadzujem zvršky po byte, taniere si po sebe umyjem, bielizeň operiem a záchod umyjem. A myslím si, že inteligencia a čistotnosť môjho partnera je natoľko vysoká, že to určite zvládne aj on. Honza Kraus tvrdí, že práce v domácnosti sú niečo, čím by sme ťažko pracujúcich a intelektuálne silných mužov nemali obťažovať. Proste to máme zvládnuť sami alebo si najať pomocnice. Nuž, aj keď je jeho humor briskný, v tomto sa nezhodneme. Či už to Honza berie vážne alebo zo žartu, ja v mužov verím. Verím, že ich schopnosti sú veľké a siahajú aj do kuchyn či na toaletu. Netreba ich podceňovať, oni to zvládnu.
Neustálym bagatelizovaním neviditeľnej práce žien, ktorá pozostáva z obrovského množstva odložených vecí, vypraných práčok, vyžehlených kôpok, staviame ženy do veľmi ponižujúcej pozície. Dávame im najavo, že sa to od nich očakáva a že to je vlastne ich povinnosť. A to rozhodne nie je. K základnej výbave každého dospelého jedinca patrí aj to, že sa dokáže o seba postarať. A k tomu patrí aj dodržiavanie istých etických a hygienických zásad. Ak sa aj rozhodneme najať si na domáce práce upratovačku, sú veci, ktoré sú jednoducho tabu. A trenky i ponožky na zemi sem určite patria. Nechcime to po pani upratovačke a nechcime to ani po vlastnej manželke. Sme predsa ľudia!
