Femicída, teda vražda ženy jej partnerom alebo expartnerom, sa nestane zo dňa na deň. Predchádza jej dlhodobé násilie, v ktorom vieme identifikovať určitý opakujúci sa vzorec. Ak by inštitúcie vedeli tento vzorec spoľahlivo rozpoznať a brali by situáciu od začiatku vážne, dokázali by zachrániť životy žien.

V ktorých prípadoch by mala odborníkom a inštitúciám zasvietiť kontrolka, že situácia, ktorej sú svedkami, môže viesť k vražde?

Dôverujme pocitom žien

Ženy aj ženské organizácie často hovoria, že inštitúcie, na ktoré sa v súvislosti s domácim násilím obrátili, ich nebrali vážne alebo im neposkytli účinnú pomoc a ochranu. Príkladom môže byť vražda 39-ročnej Andrey, matky dvoch detí, ktorú páchateľ dlhodobo prenasledoval, až ju nakoniec zabil mačetou v Dubnici nad Váhom.

Ženy svojich mužov a situáciu poznajú najlepšie a výskum hovorí, že v mnohých prípadoch vopred odhadli, čo sa im neskôr stalo. Zároveň asi polovica žien v rámci stratégie zvládania, ktorá im pomáha prežiť, podceňujú násilie, ktoré prežívajú. Ženy teda o tom, čo sa im deje, nepreháňajú a polícia by ich vnímanie mala brať vážne a pri odhadovaní rizika z neho vychádzať.

Čo vieme o páchateľoch a obetiach

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je páchateľom zväčša nezamestnaný muž s prístupom ku zbrani, ktorý ženu núti k sexuálnemu styku, vyhráža sa jej zabitím zbraňou, zneužíva ju, užíva alkohol a drogy a má problémy s duševným zdravím.

V tretine prípadov muž najskôr zabije ženu a potom seba. Často sa samovraždou aj vopred vyhráža.

Kľúčová je prítomnosť násilia

Nie každý muž s takýmto správaním a v takej situácii zavraždí svoju partnerku. Nemôžeme preceňovať jeden z prítomných znakov, ale ani ich podceňovať. “Rizikové faktory sa zriedkavo vyskytujú izolovane,” píše sa v príručke Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách.

“Drogy, alkohol, finančné problémy alebo problémy s duševným zdravím nie sú samy osebe rizikovými faktormi a stávajú sa nimi len v kombinácii s násilným správaním.”

Čo nám hovoria výskumy o obetiach?

Tehotné ženy sú násilím aj femicídou ohrozené viac ako tie, ktoré tehotné nie sú. Až tretina prípadov domáceho násilia sa začína počas obdobia tehotenstva. Obete majú predchádzajúcu históriu násilia zo strany partnera a často k násiliu dôjde v mesiaci, ktorý predchádza femicíde. Frekvencia a závažnosť násilia sa v čase stupňujú.

Špecifický prípad je škrtenie, keďže až polovica obetí zažila v poslednom roku svojho života pokus o uškrtenie. Okrem škrtenia ženy zažívajú aj dusenie alebo topenie. Najrizikovejším obdobím, kedy sa udeje najviac femicíd, je obdobie odchodu ženy z násilného vzťahu a najbližšie mesiace až rok po ňom.

“Súvisí to so stratou moci a kontroly na strane násilného bývalého partnera alebo manžela ženy,” hovorí pre Ženy v meste Sylvia Králová z organizácie Fenestra.

Násilie po odchode pokračuje

Násilie často odchodom zo vzťahu nekončí. Najmä, keď má dvojica deti. Výskum z Veľkej Británie ukazuje, že viac ako 75 percent žien naďalej zažívalo násilie od ich bývalých partnerov. Ženy a deti boli najviac zraniteľné v čase kontaktu bývalého partnera či manžela s deťmi.

Podľa Sylvie Královej k tomu na Slovensku prispieva aj prax na súdnych konaniach o zverenie detí. “Súčasná prax je taká, že sa snaží viesť rodičov k takzvaným zmiernym riešeniam. Inými slovami, je snaha, aby sa rodičia na zverení detí a na styku s deťmi dohodli. To môže fungovať v prípade, že vo vzťahu rodičov nedochádzalo k násilnému správaniu, najčastejšie otca detí voči ich mame,” hovorí Sylvia Králová.

“Problém je, že súdy a orgány sociálnoprávnej ochrany detí často nezisťujú prítomnosť násilia jedného z rodičov voči druhému v minulosti a ak aj o násilí existujú dôkazy, väčšinou to pri rozhodovaní nezohľadňujú.”

Prítomnosť detí vo vzťahu tiež patrí k rizikovým faktorom násilia na ženách. Platí aj priama úmera, že čím vyšší je počet detí v domácnosti, tým vyššie je riziko.

Pri odhalení rizika pomáhajú dotazníky

V zahraničí sa na odhadovanie rizika femicídy úspešne používajú rôzne dotazníky, ktoré vychádzajú z výskumov o femicíde. Ministerstvo vnútra SR neodpovedalo na naše otázky, či polícia dotazníky používa, či má štandardizované postupy a špecializovaných pracovníkov.

Sylvia Králová z Fenestry hovorí, že vyplnenie dotazníka nie je povinné pre všetky zložky polície, ktoré prípady násilia na ženách vyšetrujú alebo pri nich zasahujú. Navyše dotazník nie je povinnou súčasťou spisu a polícia nemá záväzné a jednotné protokoly k postupom.

Zároveň upozorňuje aj na to, že riziko sa z povahy partnerského násilia mení v čase, preto podľa skúsenosti organizácie, treba aj odhad nebezpečenstva robiť opakovane.

Prečo sa muži takto správajú?

Podľa dát Svetovej zdravotníckej organizácie viac ako 35 percent všetkých vrážd žien spáchali ich intimní partneri, kým vrážd mužov iba 5 percent. Tých 5 percent sú predovšetkým vraždy partnerov v sebaobrane počas trvania vzťahu ako výsledok dlhotrvajúceho násilia a zastrašovania.

Prečo muži zabíjajú ženy a väčšinou nie naopak? “Muži, ktorí sa k svojim partnerkám alebo manželkám správajú násilne, nad nimi uplatňujú moc a kontrolu. Rozhodujú o životoch žien a sú presvedčení, že majú od partnerky právo vyžadovať absolútnu poslušnosť a lojalitu,” hovorí Sylvia Králová.

“A ak má partnerka na niečo iný názor alebo inú predstavu o partnerskom či rodinnom živote, myslia si, že majú právo ju potrestať. Mnohí sú tiež presvedčení, že majú na partnerku absolútne právo a keď ho nebudú mať oni, nebude ho mať nikto.”

Príručka Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách spomína ako dôvody aj extrémnu žiarlivosť, rigidné chápanie mužskej cti či ekonomický tlak spôsobený napríklad finančnými problémami alebo stratou zamestnania.

“Ide o faktory, ktoré súvisia so stereotypnými predstavami o mužskosti a rodových rolách a sú spájané so zvýšeným ohrozením femicídou v dôsledku domáceho násilia,” píše sa v príručke.

 

Potrebujete pomoc?

 

Národná bezplatná non-stop linka pre ženy zažívajúce násilie: 0800 212 212

Polícia SR: 158

Záchranná linka: 112

Linka prokuratúry pre ohlásenie domáceho násilia: 0800 300 700

Linka pomoci obetiam násilia: 0850 111 321

Linka pomoci dievčatám, ženám a matkám v krízových životných situáciách: 0800 120 024

IPečko - krízová linka pomoci: 0800 500 333  

Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566

SOS nonstop linka Aliancie žien Slovenska: 0903 519 550, alianciazien@alianciazien.sk, https://alianciazien.wordpress.com/

Poradenské centrum Trenčín: 0907 242 778, trencin.alianciazien@gmail.com

Poradenské centrum Trnava: 0948 388 152, trnava.alianciazien1@gmail.com

Poradenské centrum FENESTRA - Košice a okolie: 0911 440 808 PONDELOK – PIATOK: 09:00 – 16:00, https://www.fenestra.sk/

Poradenské centrum ALEJ: 0911 417 778 (9.00 – 16.00 h), alejporadenskecentrum@gmail.com

Centrum Slniečko - Nitra: 0917 545 808, poradna@centrumslniecko.sk

Bezpečný ženský dom Dúha: 0915 166 663, 0918 824 247, bzd@domovduha.sk, www.domovduha.sk

Bezpečný ženský dom Brána do života: 0915 439 245, 02/6241 0469, bzd@branadozivota.sk, pomoc@branadozivota.sk

Intervenčné centrum LUNA Trenčín: 0918 312 908, poradnaluna@gmail.com

Bezpečný ženský domov LUNA Trenčín: 0951 272 727, bzdluna@gmail.com

HANA - Spišská Nová Ves: 0903 404 483 Pondelok – Piatok 9:00 – 17:00, ozhana.snv@gmail.com, www.ozhana.sk

KOTVA - Trebišov: 056 672 31 14 Pondelok – Piatok 9:00 – 16:00, kotva.n.o@zoznam.sk, www.kotvano.sk

POMOC RODINE - Michalovce: 0911 084 473 Pondelok – Piatok 8:00 – 16:00, pomocrodine@pomocrodine.sk, poradkyne@pomocrodine.sk, www.pomocrodine.sk

PROGRESFEM - Poprad: 0919 235 820 Pondelok – Piatok 8:00 – 16:00, progresfem@progresfem.sk, https://www.progresfem.sk/

 

Test na odhalenie, či zažívate domáce násilie:

https://alianciazien.wordpress.com/2023/03/07/zistite-ci-doma-zazivate-nasilie/