Mladého Ritchieho našli v breznianskej osade. Keď bol malé šteniatko, deti mu na krk uviazali špagát, ktorý sa mu vrástol hlboko do krku. Iné šteniatko ležalo pri svojej zrazenej sestričke. Na jej záchranu už bolo neskoro, no aspoň jeden zo súrodencov dostal druhú šancu.

Ďalší dvaja psi pobehovali v neobývanej oblasti, kde sa živili len odpadkami. Ďalšieho psíka našli dostrieľaného v potoku a na druhého ľudia zabudli. Zomrel mu majiteľ a ostal uviazaný na reťazi bez akejkoľvek starostlivosti. Celé týždne vydržal bez vody a jedla zavretý v tmavej garáži. Pracovníci útulku Tuláčik nachádzajú psíkov na najrôznejších miestach.

 

Michaela Štulajterová.  Foto - Útulok Tuláčik

 

Psíkovia Tarzan a Jane 

V roku 2009 sa rozhodli štyri mladé dievčatá Petra Ševčíková, Jana Kokavcová, Katarína Morozuková a Zuzana Morozuková založiť občianske združenie v Brezne, ktoré sa snaží pomáhať túlavým a týraným psíkom. Predtým nosili zachránených psíkov domov, k rodine alebo k priateľom. Niektorí ľudia  im darovali krmivo, iní deky a jeden podnikateľ dal do užívania svoj pozemok. Stavebná firma prispela unimobunkou, ktorá slúžila ako kancelária, sklad jedla a prístrešok pre psíkov v zimných mesiacoch. Dnes má Tuláčik v dlhodobom nájme bývalú betonárku, ktorú si priaznivci útulku Tuláčik svojpomocne opravili.

Dokopy zachránili už viac než 1100 psíkov, medzi nimi aj sučku Jane, ktorá si našla domov u Michaeli Štulajterovej. Tá začala pred piatimi rokmi pracovať v útulku Tulačik ako dobrovoľníčka. V tom čase ešte netušila, že práve tu stretne svojho budúceho psíka.

 

Foto - Útulok Tuláčik

 

„Jedného dňa šli dievčatá z útulku na odchyt psíkov do neďalekej dediny. Išlo o zdivočenú sučku a jej štyri šteniatka. Bohužiaľ, nepodarilo sa odchytiť všetkých a do útulku sa dostali len dve šteniatka. Pomenovali sme ich Tarzan a Jane.“ Prvé týždne vychádzali z búdy len kvôli jedlu, takmer nikto ich nevidel, no vrčanie bolo počuť na pár metrov. „Tarzan bol opatrný, ani po dlhom čase ho nebolo jednoduché chytiť na ruky. Pobehoval len okolo, ale už vrtel chvostíkom. Mne sa však viac páčila Jane.“ Malá strapatá čierna sučka s veľkými očami.  Bola veľmi bojazlivá, dokonca až tak, že od človeka ani neutiekla, len zostala stuhnutá stáť. Nevychádzala z koterca a čakala v búde. „Každé venčenie som ju nasilu vytiahla z búdy a nosila na rukách. Po nejakom čase si zvykla a chodila za mnou už aj sama. Po mesiacoch to bola láska.“ 

 

Dobrovoľníci a dobrovoľníčky v útulku Tuláčik.  Foto - Útulok Tuláčik

 

Žiarlivá sučka

Michaela si chcela vziať zachránenú Jane domov. Mala však doma desaťročnú jazvečíčku, ktorá ju nechcela. No Jane chodila aspoň na návštevy a zakaždým putovala späť do útulku. Tam  v septembri 2012 bojazlivú sučku adoptovali ľudia z dediny neďaleko Banskej Bystrice. „Dozvedela som sa to až vtedy, keď bola preč. Bolo to pre mňa hrozné, vedela som, že musí byť veľmi smutná a bojí sa. V tom čase som prestala chodiť do útulku.“

O necelý mesiac objavila Miška fotografiu Jane na stránke Karanténnej stanice Zvolen. Našli ju na stanici v Banskej Bystrici a volá sa Marion. Hneď na druhý deň šla po ňu. „Skutočne to bola ona. Neviem, čo si zažila sa ten čas, jej strach sa ešte zhoršil a pokrok, ktorý spravila bol minulosťou.“ V apríli 2013 Michaele zomrel jazvečík Linda a nastal čas, aby aj Jane našla svoj domov. U Mišky. „Je to moja malá ustráchaná chlpatá guľka. Nie je to jednoduché, bojí sa každého pohybu a zvuku. Venčiť sa ide len pätnásť metrov od vchodu, no nedala by som ju za nič. Je ako môj tieň, kde som ja, tam je aj ona. Sleduje ma po byte a chráni ma aj pred rodičmi.“ Michaela si myslí, že keby si ju nevzala domov, doteraz by Jane bola v útulku ako neadoptovateľný psík. „Som rada, že som si ju adoptovala.... Alebo ona mňa?“ dodáva na záver s úsmevom.

 

Foto - Útulok Tuláčik

 

Na adopciu ich čaká 70

V Tuláčiku je stále približne 70 psíkov, ktorí čakajú na nový domov. Ak adoptovať nemôžete, v útulku vítajú každú pomoc.  Čo všetko potrebujú chlpatí obyvatelia útulku nájdete na oficiálnej stránke Tuláčika. Mnohokrát však ľudia v dobrej viere prinesú veci, ktoré nevedia zužitkovať. Veľké matrace a koberce sú v útulku zbytočné, a preto ich radšej ponúknite inej organizácii.   

„Sme veľmi vďační za akúkoľvek materiálnu pomoc,“ hovorí jedna zo zakladateliek Jana Kokavcová.

.

Prečítajte si aj Pes v byte a moje ponožky