|
BRATISLAVA. Slovensko malo pôvodne ratifikovať Istanbulský dohovor v druhom pol roku 2013. Dokument za Slovensko už v máji 2011 podpísala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a tá istá ministerka v lete 2017 oznámila, že ratifikácia sa odkladá na neurčito. Dôvodom bol odpor SNS, ktorá podmienilo neratifikovanie dohovoru zotrvaním vo vláde.
„Otázka ratifikácie Istanbulského dohovoru v spoločnosti naďalej vyvoláva principiálne rozpory. Téma si vyžaduje hlbšiu a časovo náročnejšiu diskusiu. Nevidíme preto priestor na bezprostredné pokračovanie v procese smerujúcom k ratifikácii dohovoru,“ povedal hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla v júli.
Prečítajte si
(2)(3).jpg)
Slovensko podpísalo ako jedna z prvých krajín
Istanbulský dohovor je záväzný právny dokument, ktorý prvýkrát v európskom priestore ustanovuje právne záväzné štandardy na predchádzanie násiliu na ženách a domácemu násiliu. Dohovor, ktorý podpísalo už v roku 2011 v tureckom Istanbule ako jedna z prvých krajín aj Slovensko. Celkovo ho doteraz podpísalo 44 z 47 krajín Európy a ratifikovalo už 28 z nich. Naposledy tak urobilo Nemecko, Estónsko a Švajčiarsko. Ostatné krajiny sa na ratifikáciu pripravujú. Politický signál o záväzku bojovať proti násiliu na ženách, diskriminácii žien a rodovej nerovnosti vyslala aj Európska únia svojím pristúpením k dohovoru v septembri 2017. Európska únia tiež vyzvala svoje členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby urýchli rokovania o ratifikácii.
„Odklad znamená, že ženy a deti budú musieť čakať na zintenzívnenie pomoci a podpory omnoho dlhšie. Istanbulský dohovor predstavuje najkomplexnejšiu medzinárodnú stratégiu na odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách a môže pre Slovensko znamenať zásadnú zmenu k lepšiemu. Jeho prijatím sa krajiny dobrovoľne zaväzujú, že začnú efektívnejšie konať a násilie budú riešiť systematicky. Samozrejme, že ratifikácia je len prvý krok a tým ďalším je jeho implementácia do praxe. A to sa neudeje zo dňa na deň, ani za rok, je to dlhodobý proces. Ale musí tento proces aspoň začať – aj cestu prejdete len tak, že na ňu vykročíte a to bez ratifikácie nejde ,“ hovorí Adriana Mesochoritisová, politologička a aktivistka z ľudskoprávnej organizácie Možnosť voľby.
Protest proti násiliu na ženách vo Francúzsku. Foto - TASR/AP
Konzervatívci majú problém s rodom
V debate sa zásadne míňajú názory ľudskoprávnych mimovládnych organizácií, ale aj OSN, Rady Európy a EÚ s názormi konzervatívnych a kresťanských aktivistov. Tým sa nepáči definícia slova rod (angl. gender) a výzva na boj proti rodovým stereotypom vo vzdelávaní.
„Definícia rodu, tak ako ju zavádza Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu a domácemu násiliu a o boji proti nemu, prijatý 11. mája 2011 v Istanbule, oddeľuje rod od pohlavia. Chápe ho ako „sociálny konštrukt”, ako premennú, ktorá nesúvisí s biologickým pohlavím. Vychádza z predpokladu, že ľudská osoba sa rodí ako „neutrálna” bytosť a mužskosť, ženskosť, či iný rod vznikajú vplyvom výchovy, spoločenských okolností alebo na základe osobnej voľby. Takéto chápanie však protirečí ľudskej skúsenosti i zdravému úsudku.
Istanbulský dohovor v predkladanej podobe môže vyústiť do porušovania práv rodičov na výchovu detí i do porušovania náboženskej slobody. Zavádza boj proti „rodovým stereotypom“, ktorého nástroje sú ľahko zneužiteľné,“ píše sa napríklad vo vyhlásenie predsedu Konferencie biskupov Slovenska k Istanbulskému dohovoru z roku 2016.
Je to zavádzanie
Ľudskoprávne organizácie, že ide o zavádzanie. Rod je kategória, ktorá pomáha odhaľovať ako nerovnosti vznikajú a pomáha nastavovať opatrenia ako násiliu predchádzať. Navyše, Slovenská republika je už od roku 1993 viazaná Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, čo znamená, že už odvtedy je povinná odstraňovať všetky rodové stereotypy a predsudky. Istanbulský dohovor je postavený na štyroch pilieroch: prevencia, ochrana, stíhanie, jednotný prístup. Každý pilier znamená návrhy konkrétnych opatrení, ktoré majú pomôcť násiliu predchádzať a odstraňovať ho.
„Ak by bol dohovor dôsledne implementovaný, ženy zažívajúce násilie a ich deti by mali zabezpečenú komplexnú podporu a ochranu. Bol by napríklad k dispozícii dostatočný počet kvalitných poradenských služieb, liniek pomoci, bezpečných ženských domov. Istanbulský dohovor pomáha zabezpečovať aj efektívnu spoluprácu rôznych inštitúcií a profesií (napríklad polície, mimovládnych organizácií, súdov, zdravotníckych zariadení, čiže to čo ženy a deti nevyhnutne potrebujú na efektívne riešenie svojej situácie. Skúsenosti z krajín, kde takáto multiinštitucionálna spolupráca funguje, sú dôkazom toho, že pri spájaní síl dochádza k výraznému zlepšovaniu situácie žien, detí a ďalších obetí násilia,“ hovorí Mesochoritisová.
.jpg)
Prijatie dohovoru by pomohlo vzdelávať ľudí, ktorí pracujú v profesiách a riešia násilie na ženách, aby viac brali ženy ako obete násilia a nespochybňovali ich verziu. „Dohovor by tiež pomohol zlepšiť efektívne stíhanie násilia. Zlepšili by sa tiež opatrenia v oblasti primárnej prevencie: napríklad média a muži by boli viac zaangažovaní na prevencii násilia, na školách by sa mladí ľudia učili viac o rovnosti, ľudských právach, nenásilnému riešeniu záťažových situácií; realizovali by sa programy pre zneužívateľov. Zlepšila by sa podpora mimovládnych organizácií, pracujúcich v téme, štát by vyčlenil dostatok financií na boj s násilím, a skoordinoval všetkých aktérov,“ vysvetľuje Mesochoritisová.
Pripomína, že Slovensko je súčasťou Európskej únie, ktorá zdieľa hodnoty ako je ochrana ľudských práv a podpora rodovej rovnosti od svojho vzniku. “Napriek tomu nie sme schopní v roku 2017 ratifikovať dôležitý ľudskoprávny dohovor, ktorý má chrániť ženy vystavené násiliu a ich deti,“ dodáva.
