|
Stáva sa to! Ojoóój, a ako často! Vyzujeme čižmy, trochu sa otrasieme od snehových vločiek, ak nemáme dostatočné informácie aké je to nezdravé, zbehneme do solária a podľa mňa, hneď po Veľkej noci začíname premýšľať nad dovolenkami.
Mnohé krajiny sa pred nami zatvorili, mnohé našťastie zostali. A tak, keď sa pred cestovkami na uliciach objavujú stojany s katalógmi destinácií, mnohí pociťujeme zvláštne mravčenie. Pri srdci, v hlave, avšak aj v peňaženkách.
Dovolenky sú na to, aby sme zakúsili zopár dní niečo celkom iné, ako v každodennom, bežnom živote. Aby sme sa oddali relaxu a všetkému sladkému.
Dovolenky sú na to, aby množstvo kuchárov pripravovalo pre nás skvelé jedlá, aby sme si večer v televízore pozreli správy v jazyku, ktorému vôbec nerozumieme,a aby sme stretli nových ľudí.
A aby... v jednej konkrétnej chvíli preskočila letná, žeravá iskra... Nuž... a o tom chcem.
On, krásny, čierny, opálený, vysoký a zdvorilý, ona... ešte stále biela, mladá, dovolenková.
Drinky voľných dní sú vari najdôležitejšie zo všetkých drinkov sveta.
Sedíte oproti novému roziskrenému, pozeráte do jeho očí, tmavých ako uhoľ, veľkých ako pahreba po opekačke, medzi zubami zvierate slamku, ponorenú do trochu alkoholu, trochu sódy, trochy sirupu z ananásu a chvejete sa. Počúvate samé nádherné slová, také, aké vám doma ešte nepovedal ani jediný milý. Čo na tom, že v cudzom jazyku! Znejú ešte nežnejšie, romantickejšie.
Večer pri ticho šumiacom mori je úžasný. Vaša hlava spočíva ma mocnom ramene muža v bielom, voňavom tričku, držíte sa za ruky, mesiac sa trochu uškŕňa, no čo tam po ňom! Striebristý a chladný nemôže rozumieť letným vášňam!
A takto uteká deň za dňom, večer za večerom. Všetko horúce, horúce, horúce. Pocity, dotyky, bozky, milovanie. Mnohé si už predstavujeme nového milého po svojom boku po celý život, ani vo sne nám nenapadne, že sa blíži koniec dovolenky a veru... skok do reality.
Posledný večer rozplakaný, rozohnený, sľuby lietajú povetrím ako indiánske šípy a my celkom určite vieme, že tohto pravého neopustíme nikdy, že tento pravý zostane s nami, kým nás nerozdelí smrť.
V bare jedného z hotelov v Hurgade obsluhuje miestna dievčina, celkom určite kresťanka. Neprikrytá hlava, holé ruky, sukňa nad kolená a jemná biela tvár...
Ste zo Slovenska? prihovorila sa nám a dosť nás zaskočila. I keď viem, že Egypťania sú veľmi talentovaní na jazyky a pokojne s nimi môžete rozprávať aj všetkými slovanskými, predsa len. Slovenčinu spoznala po zopár vetách!
Spomenula Prievidzu, lebo odtiaľ má chlapca. Bol tu na dovolenke, a keď odchádzal sľúbil, že po mňa príde. Najneskôr do konca augusta.
Bol koniec septembra, chlapec z Prievidze sa neozval, neprišiel a dievča verne čakalo a čakalo. No, vravím si. Ty sa moja načakáš!
A tak aj bolo. Nedočkala sa dodnes.
Pred hotel prichádza autobus, aby nás odviezol na letisko... to množstvo sĺz, kotúľajúcich sa po opálených lícach spočítať nemožno. Adresy vymenené, telefónne čísla tiež... teraz už len prísť taká navždy zamilovaná domov a čakať, kedy sa exotický milý ozve, kedy nás prekvapí príchodom.
Neozve sa, neprekvapí. A... vôbec nič sa nedeje. Hneď prvý deň v rodnej krajine nás pohltí pracovný ruch, povinnosti, plný diár stretnutí... Ráno skáčeme do elegantných šiat, nohy strkáme do elegantných topánok a kabelka... tá je tiež celkom iná, ako tá z pláže. A milý sa z našich spomienok stráca rovnako rýchlo, ako obrazy rozšanteného mora, horúceho slnka a bozkov, plných vášne.
Letné lásky sú sladké a mnohé trvajú rovnaký počet dní, ako naša dovolenka. Avšak... opakujú sa. A to je na nich najočakávanejšie!
Prečítajte si aj Po Prahu prečítam, nie?
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
.jpg)
