Priznám sa, že ma v poslednej dobe unavuje, že dávame priestor hocikomu na hocičo. V hluku a rýchlokvasenej dobe nerobíme rozdiely medzi dlhoročným virológom a instantným analytikom na youtube, ktorý pred rokom skončil masmediálnu komunikáciu. Dávame rovnakú váhu človeku, čo 20 rokov rieši Blízky východ, a niekomu, kto bol v Dubaji na dovolenke.
Prekvapivo, vyšlo z toho, že mám jesť viac. A že mám jesť aj chlieb, aj zemiaky a určite aj ryžu. Že všetko, čo som robila, robila som zle a zacyklila som sa v kolotoči hlad, cvičenie, jedlo, hlad, jedlo.
Zhodou okolností si New York Times predplácam, klikla som si na článok a celý si ho prečítala. Autorka článku vytrhla z kontextu vetu a ešte ju aj zle preložila. Celý článok teda postavila na svojej vlastnej dezinterpretovanej hypotéze, že vakcína podľa CDC na deltu nefunguje.
Poslanci sa ale nechali zburcovať, niektorí vyšli von a rozdúchavali ešte viac vášne týchto ľudí. Iní celý deň v pléne počas rozpravy hovorili: "Choďte to povedať ľuďom vonku!". "Nevideli ste, čo národ hovorí vonku?". Lenže to národ nehovorí, hoci národ je, bohužiaľ, ticho.
Milan Lasica vedel Slovákom vždy nastaviť láskavé, no tvrdé zrkadlo. Humorom zotrel celý alkoholický národ Slovákov, absolútne presne vedel vystihnúť naše sedláctvo, malomeštiactvo a malosť. To všetko bez hejtu a hnevu. Vzácna vec.
Na konci dňa nebudeme rátať odrobené dni, ani žúrky. Kvalitu života na úplnom konci vážime kvalitnými vzťahmi.
Zažila to už každá žena, príde, prihovorí sa, povieš, že sorry kámo, nemáme záujem. Týpek sa osopil na moju kamošku, a utrúsil, že je frustrovaná ohrdnutá žena (pozdravujeme Maroša Kramára), ktorá je určite po rozchode.
Celkovo sme si na Slovensku zvykli diskutovať buď o nepodstatných veciach, alebo o zástupných témach. Chceme všetko hneď, rýchlo, najlepšie bez bolesti a práce. Chceme reformy školstva, zdravotníctva, ale hlavne, aby sa nás to nijako netýkalo.
Súbežne s tým som mala niekoľko rozhovorov s detskými psychologičkami. Jedna mi písala, že za posledný týždeň za ňou prišli tri žiačky s podozrením na poruchy prijímania potravy. Opakovane mi hovoria psychológovia na školách, že sociálne siete spôsobujú vážne problémy tejto generácii.
Nikomu v tejto krajine neprišlo čudné, že riaditeľka, ktorá má hájiť záujmy dievčaťa, ktoré jej bolo súdom zverené, ju namiesto toho posadilo do auta s niekým, kto ju mal znásilniť?
