Občas sa stane, že človek ublíži niekomu, koho má naozaj rád. Kto mu je naozaj blízky. Občas to prehluší balast, ale príde to naspät ako bumerang v nečakanej chvíli. Stretnete ho, spomeniete si, zrazu vám to docvakne.

Hoci ste mali týždne čo robiť sám so sebou, stojí pred vami váš blízky človek a hovorí vám, že ste mu ublížili. Že sa ho to dotklo. A že nevie, či vám odpustí. Zrazu je balast preč. Zrazu to už neprehluší nič. A hoci ste týždne vedeli, že ste mali zdvihnúť telefón a zavolať, hoci vám to miliónkrát napadlo, predsa ste to neurobili. Mám milión dôvodov, prečo sa to nestalo, ale vlastne žiadny skutočný.

Je dôvod, že ste mali zlé obdobie? To mali posledný rok všetci. Že vám bolo ťažko? To určite aj jemu. Že ste sebec? To je evidentne pravda. Sedím doma a čučím do monitora - normálne premýšľam, že ako som sa do tohto bodu dostala. Zatmenie mysle, normálny blackout.

Nič nie je dôležitejšie ako vzťahy a tie sa nebudujú a neudržujú samé. Ak do nich nič neinvestujete, vráti sa vám nič. Ak do nich investujete veľa, vráti sa vám určite aspoň niečo. Je to jednoduchá matematika. Nie je to atómová fyzika, ani teória relativity. Investuj čas, investuj energiu, inak si zlý priateľ.

Prečítajte si

Ženy by sa v baroch mali cítiť rovnako bezpečne ako muži

Mala som v živote už rôzne stavy a problémy. Postupne som prišla na to, že je dôležité mať tri piliere - rodinu, prácu a priateľov. Ak sa vám jeden pilier zrúti, stoja ešte dva. Ak máte piliere len dva a jeden sa vám zrúti, ste v kýbli.

Posledné týždne tápem, koľko investovať do čoho. Mala by som byť viac s rodinou, mala by som byť viac s priateľmi. Budeš to jedného dňa ľutovať, hovorila som si dnes, keď som šla na rodinný obed a premýšľala nad tým, že čo ak niekto z našich zajtra zomrie. Na konci dňa nebudeme rátať odrobené dni, ani žúrky. Kvalitu života na úplnom konci vážime kvalitnými vzťahmi. Na nič život sa dá prežiť aj vo vile na Slavíne a šťastný aj v chatrči v Chminianskych Jakubovanoch.

Nemám záver tohtotýždňového stĺpčeka. Vlastne len píšem zamyslenie po dnešku. Som zo seba sklamaná, som smutná, ale asi je to tak dobre. Človek musí občas poznať aj to, v čom úplne zlyhal a povedať si na rovinu, že tentokrát to nevyšlo a je to len a len moja chyba. A zostáva len dúfať, že ten druhý to pochopí.

Ženy v meste, želám vám úspešný týždeň. Zájdite si s kamoškou na drink, alebo len zdvihnite telefón a zavolajte mame. Bude to lepší týždeň, verte mi!

Chcete si pravidelne čítať stĺpček Zuzany Kovačič Hanzelovej priamo vo svojom e-maili?