Je to vďaka bohu stále viac téma - ženy sa chcú cítiť bezpečne. Na ulici, v domácnosti, v bare aj v MHD. Začíname riešiť, že nie je normálne, že žena kráča večer domov a bojí sa o život. Že nie je normálne dokola riešiť 10krát denne v práci nechutné poznámky kolegov. Je pre mňa šialené, že to trvalo tak dlho, ale postupne nás počuť. Lenže bez mužov sa táto diskusia diať nedá, a bez mužov tento problém nevyriešime. Nemyslím teraz tých mužov, ktorí obťažujú. Myslím tú väčšinu mužov, ktorá to nerobí, je im to nepríjemné a neschvaľujú to.

Cez víkend som bola s kamoškami na víkend v Brne. Mala som narodeniny, urobili sme si babskú jazdu, muži nás vôbec nezaujímali. Jeden večer sme boli v podniku Bar který neexistuje. Vyhlásený podnik, výborné drinky, pekný interiér. Sedeli sme štyri, dobre sme sa bavili, až v nejakom bode prišiel k baru pripitý muž v modrej košeli, za barom sedel s dvomi kamarátmi, a všimol si nás.

Zažila to už každá žena, príde, prihovorí sa, povieš, že sorry kámo, nemáme záujem. Týpek sa osopil na moju kamošku, a utrúsil, že je frustrovaná ohrdnutá žena (pozdravujeme Maroša Kramára), ktorá je určite po rozchode. To už vytočil mňa, a vypoklonkovala som ho. Drvivou väčšinou je skúsenosť žien taká, že v bare sú na tieto situácie samé. Pohádate sa, bojujete, a potom to možno týpek vzdá. Aboslútne ma šokoval náš barman, ktorý sa fyzicky postavil medzi nás a týpka a rázne mu povedal, že nás obťažuje, a žiada ho, aby prestal.

Pánko sa teda otočil k baru, počkal, kým čašník odišiel, a otočil sa a spustil opäť, a tentokrát sa otočil na druhú stranu stola, kde sedela Gabriela. Ešte ráznejšie mu povedala, že naozaj nemáme záujem, a nech sa otočí a dá nám pokoj. Týpek to opäť nepochopil, pokračoval ďalej, a čašník opäť okamžite pribehol, fyzicky sa postavil medzi nás a jeho a tentokrát mu povedal, že ho žiada, aby dopil a odišiel, pretože obťažuje hostí.

Už by ste si povedali, že to pochopí naozaj každý, ale on sa znova otočil a tentokrát sa focusoval na mňa. Niekoľko zlých vyhodnotení situácií mladíka doviedlo k tomu, že som sa postavila a zvýšeným hlasom mu hovorila, že už by to pochopil naozaj každý, a nech si dá pohov a okamžite nám dá pokoj. Podnik spozornel, všetkým bolo vlastne za pána aj trápne, a čašník aj do tretice zakročil, a hoci ešte pán drink nedopil, vyprevadil ho von.

Nespočetne veľakrát v živote sa mi stalo, že v bare nejaký muž prišiel a chcel konverzovať. Na tom nič nie je. Skúsiš, si v bare. To, čo je nepochopiteľné, je, že žena povie nie, diky, sme tu s kamoškou, nemáme záujem, a mnoho mužov to nepochopí. Nie, je pre nich áno, len robí drahoty. Prvý raz v živote sa mi stalo, že na našu stranu sa úplne jasne a hneď od začiatku postavil barman. Pre týpka bola atmosféra a situácia úplne jasná, len to chudák nejako celé nepochopil. To, že ho vyhodili a celé to dokopy trvalo 10 minút sa niekomu môže zdať ako blbosť, ale pre mňa je to znamenie, že v tomto podniku si vážime hostí a chceme, aby sa cítili bezpečne.

Mohlo by sa to zdať ako banálna vec. Ale ako žena, ktorá zažila v podnikoch už všeličo, bez toho, aby som čokoľvek iniciovala, to považujem bohužiaľ za výnimočnú vec. Nie je to samozrejmosť, a normálne premýšľam, či by sme nemali urobiť certifikát a nálepky na podniky, že TU SA ŽENY MôŽU CÍTIŤ BEZPEČNE. Že vyškolíme personál, aby detekoval, ak niekto obťažuje hostí. Ak niekto obťažuje ženy. Že barmani a barmanky budú dávať pozor na to, čo sa deje v ich okolí. Či niekto nehádže do drinkov ženám tabletky. Či ich neobchytkáva.

Ženy sú polovica klientely, a je na čase, aby sa k nej majitelia podnikov chovali rovnako citlivo. Míňame v podnikoch rovnaké peniaze, trávime tam rovnaký čas. A mali by sme za to dostávať rovnaký servis ako muži.

Chcete si pravidelne čítať stĺpček Zuzany Kovačič Hanzelovej priamo vo svojom e-maili?