Raz sa ma kolegovia pýtali, či som videla instastorky ministerky školstva, vtedy Martiny Lubyovej. Už si nepamätám, čo v nich bolo, ale bolo to niečo trochu smiešne. Tak som si zapla instagram a zistila, že ministerku školstva nevidím, neviem nájsť. Po piatich minútach pátrania som prišla na to, že si ma zablokovala. Blokovať niekoho, keď máte verejný profil, nemá absolútne žiadny zmysel, tak som sa len počudovala. A pre takéto prípady som si na instagrame vytvorila alterego.

Odvtedy ma sem-tam zablokuje aj nejaký poslanec tanečník, tenistka alebo priateľka syna oligarchu. A tak alterego používam na tieto profily, ak by náhodou bolo treba. V rámci sociálneho experimentu som si na tomto profile dala sledovať aj niektoré infuencerky, ktoré majú státisíce followerov. Občas ma to úprimne zaujíma - tak raz za týždeň si pozriem, že čo sa tam priebežne deje, občas ma niečo zaujme, občas nie.

Instagram a filtre

Posledný týždeň som si len zo zvedavosti klikla na filtre, ktoré používajú. Inak, ani netreba menovať, používa to tak veľa báb, že nie je podstatné, kto konkrétne to je. Filtre som si vyskúšala a zistila, že už to nie je len vyhladenie pleti a pehy a nejaké dofarbovačky. Zúžilo mi to nos, tvár, zošpicatelo bradu, zvýraznilo lícne kosti. Šialenosť nad šialenosti. Začala som si to všímať a potom som dokonca videla, že niektoré, aby nebolo vidno, že používajú filtre, si ten filter dajú, uložia si to do telefónu a postnu to tak, aby nebolo vidno, že filter použili. Teda, vidno to samozrejme je, ale pre menej všímavé osoby to môže byť mätúce.

Súbežne s tým som mala niekoľko rozhovorov s detskými psychologičkami. Jedna mi písala, že za posledný týždeň za ňou prišli tri žiačky s podozrením na poruchy prijímania potravy. Opakovane mi hovoria psychológovia na školách, že sociálne siete spôsobujú vážne problémy tejto generácii. Iste, každá generácia má niečo. Ale, ak my, dospelí, môžeme deťom niečo uľahčiť, je to aspoň to, že ich nebudeme oblbovať aj my. Majú toho dosť medzi sebou, od šikany, cez dospievanie, pandémiu. Nepotrebujú, aby si aj bez tak krásne baby zužovali nosy a brady.

Instagram je plný ilúzií, krásy, výberu zo života, ktorý nie je skutočný. Neplačeme, nehádame sa tam, ľahko tam niekto vytvorí dojem, že má ideálny vzťah, hoci je mesiac pred rozpadom. Ľahko tam človek pôsobí sebavedomo, hoci v skutočnosti je rozobratý na kúsky.

Na moje upozornenie na príbehy mám zmiešané reakcie. Časť mladých dievčat písalo, že majú práve s týmto problém, a sú rady, že na to niekto upozornil. Časť kritizovala, že je každého vec, či si dá filtre. Ďalšia časť zasa hovorila, že či nie je rovnako pokrytecké nosiť make-up. Niektorých influenceriek sa to dotklo. Ja za seba poviem, že je podľa mňa zodpovednosťou každého vo verejnom priestore, snažiť sa čo najmenej škodiť dospievajúcim dievčatám a chlapcom, ktorí ich sledujú.

Vplyv instagramu na dievčatá 

Možno sa mýlim. Iste. Každý si môže robiť, čo uzná za vhodné. Možno chcú niektorí vidieť lepší svet, dokonalý svet aspoň virtuálne. Ale mne sa zatiaľ zdá, že toto je naozaj blbý nápad. Že si zarábame na problém, a robíme to programovo, zbytočne a ničíme tým celú jednu generáciu mládeže. Je to niečo, čo som napríklad ja pri dospievaní zažívať nemusela. My sme akurát videli fotky v časopise Kamarát, a mali sme okolo seba otravných spolužiakov, sem tam nejaká šikana. Je to tlak, ktorý si nevieme predstaviť, a o ktorom začínajú našťastie decká aj psychológovia viac hovoriť.

Sama na sebe cítim, ako ma vie zmagoriť algoritmus instagramu. V pravidelných cykloch mi začne z ničoho nič ponúkať obrázky báb, ktoré schudli 30 kíl. Before and after, jedna fotka za druhou. Hneď za tým mi odporučí ketodiéty a rôzne hladovacie recepty ako zaručene okamžite schudnúť. Ďalšie cykly mi zasa ponúka len vychudnuté modelky na mólach, a mesiac na to iba tehotné ženy alebo ženy s bábätkami. Sú časy, keď ma to zastihne v zlom rozpoložení - napríklad, keď priberiem dve tri kilá, alebo keď sa ma stokrát za týždeň spýtali ľudia, kedy budem mať konečne deti. Stačí jeden blbý deň a vidím na sebe, čo spôsobí instagram mne, dospelej, zastabilizovanej, sebavedomej osobe. A teraz si predstavte, čo to asi tak spraví s neistou, dospievajúcou, bojazlivou 12-ročnou dievčinkou, ktorú práve odmietol chalan v škole.

Keď postujem čokoľvek na instagram, predstavím si vždy tú jednu najzraniteľnejšiu osobu, ktorá ma sleduje. A podľa nej nastavujem, čo sa hodí a čo nie. Iste, už som urobila aj chyby. Písala mi raz dievčina, že niektorými storkami som jej spustila traumy, keď mala problémy s anorexiou a dala mi unfollow. Bolo to dosť nevinné, absolútne mi nenapadlo, že tým môžem vysielať zlý signál. Odvtedy pramálo postujem o svojom životnom štýle a strave. Pred očami mám vždy to mladučké dievča, ktoré sedí doma na posteli po ťažkom dni a otvorí si môj instagram. Pre ňu sa snažím, aby to bol bezpečný priestor. Pre ňu chcem, aby nešla do života vybavená mindrákmi a zbytočnými ranami.

Chcete si pravidelne čítať stĺpček Zuzany Kovačič Hanzelovej priamo vo svojom e-maili?