Každý deň, každú bdelú minútu sa rozhodujeme. Vyberáme z možných alternatív vecí a možností aktuálne vhodnejšiu. Niekedy ide o banality: odtieň rúžu, farbu blúzky, dĺžku sukne, výšku podpätkov, veľkosť kabelky, dizajn nechtov... Jasné, sú situácie, kde práve tieto pre mňa banality sú skutočne podstatné. Inokedy robíme dôležitejší výber: zostať alebo odísť, mlčať alebo prehovoriť, pomôcť alebo nechať tak, bojovať alebo ustúpiť.
Aj očarujúco krásna, energická, múdra a sebavedomá Anna hľadala optimálne ciele a vhodné spôsoby konania v rôznych životných situáciách. Vydala sa primladá, viac z rozumu ako citu, za chladného konzervatívneho človeka žijúceho podľa svojich mravných zásad, lipnúceho na svojej práci. Synovi adresovala všetku svoju lásku, a že v manželstve trpí, si uvedomila až keď stretla osudového muža – protiklad svojho manžela. Tento nový muž bol natoľko férový, že ju nepoužil ako bábku do svojej hry plnej manipulácií, aby ju potom nechal tak, veď: “Sama si za to môžeš!“
Sympatie boli vzájomné. Anna však statočne bojovala, nechcela dať voľný priebeh svojim citom. Osudový muž Annu prenasledoval, až ju napokon city celkom prevalcovali. Tajný vzťah s milencom manželku a matku ničil a keďže nevedela byť pokrytecká, prestala svoj mimomanželský pomer tajiť. Manžel rozvod nepripúšťal kvôli náboženským zásadám. Nechal si syna a Anna odišla žiť spolu s milencom a ich spoločnou dcérou.
Spoločnosť s podivnými morálnymi zásadami akceptujúca neveru mužov Annu odcudzuje. (Nič nové pod slnkom. Poznáme príbeh cudzoložnej ženy za čias Krista. Ženu, nie oboch, kázal zákon ukameňovať a ľudia s veľkým nasadením kameňmi hádzali.) Anna nezvláda život v sociálnej izolácií, bez svojho milovaného syna, s milencom, ktorému matka z trucu stopne prísun peňazí. Nezvláda vzťah s manželom, ktorý si nechce priznať svoj podiel viny a rozviesť sa. Nešťastná berie drogy a prichádza o triezvy úsudok. „Nuž, keby koza neskákala, nohy by si nezlámala,“ vysvetľuje slovenská ľudová povedačka. Anna Karenina zo zúfalstva skočí pod rútiaci sa vlak.
Urobila Anna správne rozhodnutie, keď sa poddala svojim citom? Iste, mohla zostať „svätou“ a žiť v manželstve bez lásky, mohla si pokrytecky užívať vzťah s Alexandrom Vronskim a hrať sa na oddanú manželku. Anna sa však rozhodla pre lásku a pravdu. Aké rozhodnutia urobil Alexander, keď dobiedzal do vydatej s dieťaťom, bezcitný manžel, ľudia zo spoločnosti, keď ňou opovrhovali? Tragický príbeh Anny Kareninovej nie je len smutným obrazom aristokratického Ruska v druhej polovici 19. storočia, podobne smutné príbehy píše reálny život aj v modernom 21. storočí...
„Je krásne vedieť, že moja vlastná budúcnosť a s ňou i budúcnosť vecí a ľudí okolo mňa je do určitej – hoci malej miery – závislá od mojich rozhodnutí.“ Aj vy cítite koľko múdrosti a pravdy je obsiahnutých v slovách rakúskeho psychiatra Viktora Emila Frankla?
Prečítajte si aj Trpké výročie - štyri roky bez práce
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.