|
Mala nadchnúť svoje súčasníčky, aby si vyhrnuli rukávy a nastúpili do vojenských tovární na miesta uvoľnené po mužoch, ktorí bojovali na fronte. Prvá Rosie, ikona feministického hnutia zo začiatku 20. storočia, zomrela tento týždeň. Volala sa Rosalind P. Walterová.
Len máloktorá žena sa môže pochváliť, že o nej zložili pieseň. A práve takou bola aj Rosalind, ktorú preslávila populárna skladba kapely The Four Vagabonds. Vznikla v roku 1943 a napísali ju Redd Evans a John Jacob Loeb. Pesnička o nitovačke Rosie vyvolala veľký ohlas a stala sa akousi hymnou žien patriotiek. Prvá Rosie, ikona feministického hnutia zo začiatku 20. storočia, zomrela tento týždeň. Volala sa Rosalind P. Walterová.
Rosalind P. Walterová: Rekordmanka pri montážnom páse
Tvorcov inšpiroval nenápadný stĺpček v novinách, kde sa písalo o mladej 19-ročnej Rosalind Palmer. Tá pracovala ako nitovačka na nočnej zmene v továrni vyrábajúcej bojové lietadlá v americkom štáte Connecticut. Bol to post dovtedy určený len pre mužských robotníkov. Napriek všetkému však Rosalind zažiarila, bola totiž rekordmankou v rýchlosti na montážnom páse. Zároveň obhajovala svoje kolegyne a chcela, aby boli rovnako odmeňované.
Odvtedy obrázok typickej ženskej robotníčky dostal meno po nej – Rosie. Avšak, skutočnú Rosalind všetci volali Roz. Zaujímavé je, že mladá žena vôbec nebola nútená ísť pracovať do továrne. Viedol ju tam čistý patriotizmus. Pochádzala totiž z majetnej rodiny.
Rosalind P. Walterová. Foto - youtube
Narodila sa 25. júna 1924 v newyorskom Brooklyne. Jej otec Carleton Palmer bol šéfom farmaceutickej spoločnosti E. R. Squibb and Sons, založenej ešte v roku 1892. Jej mama Winthrop bola profesorkou literatúry a výtvarného umenia na univerzite Long Island. Roz a jej traja súrodenci tak vôbec netrpeli núdzou. Napriek tomu hrôzy vojny na Rosalind tak zapôsobili, že po maturite nastúpila na nočné zmeny do továrne. Neskôr pracovala ako pomocná sestra v nemocnici.
Rosalind P. Walterová: Nadšená filantropka
Tesne po skončení vojny, v roku 1946, sa vydala za poručíka námornej pechoty Henryho Thompsona, s ktorým mala syna Henryho. Ich manželstvo však nebolo šťastné a po ôsmich rokoch skrachovalo. O dva roky neskôr, to sa už písal rok 1956, však Rosalind opäť zazneli svadobné zvony. Tentokrát jej učaroval muž s rovnakým menom, ale tento sa volal Henry Glendon Walter Jr. Bol od nej o 15 rokov starší a už bol otcom synovi Henrymu. Nastala zaujímavá situácia. Roz mala dvoch synov s rovnakými menami – jedného vlastného Henryho a druhého nevlastného. Každopádne, s manželom už viac detí nemali.
Napriek všetkému bol ich život harmonický. Rosalind zdedila pekný majetok po otcovi a jej manžel, šéf nadnárodnej kozmetickej korporácie International Flavors and Fragrances bol tiež za vodou. Obaja sa stali nadšenými filantropmi nažívali spolu až do Henryho smrti v roku 2000.
Rosalindino meno niesla nadácia Rosalind P. Walterovej, ktorá sa zaoberala najmä verejnoprávnym televíznym vysielaním v USA. Vo svojich projektoch tiež podporovala mládež a prevenciu proti drogovým závislostiam. Walter milovala tenis a možno aj preto finančne podporovala nadaných mladých tenistov, ktorým hradila školné.
Rosalind P. Walterová a verejnoprávne vysielanie
Avšak, Rozinym celoživotným projektom bolo verejnoprávne vysielanie. Až do svojej smrti bola tútorkou televízie WNET. A mohla za to práve slávna pieseň o nitovačke Rosie. Ako pre americký denník The New York Times povedala riaditeľka televízie WNET Allison Fox, bola to vojna a patriotická obeta, ktoré stáli medzi Rosalind a niektorou z prestížnych škôl, ktoré mohla navštevovať. „Verejnoprávne vysielanie bolo pre ňu akousi kompenzáciou, keďže si uvedomila, že televízne dokumenty a iné vzdelávacie programy jej pomohli zaplátať medzery v jej vzdelaní,“ povedala Fox. „Veľmi jej záležalo na informovaní verejnosti a cítila, že verejná televízia a médiá sú najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť,“ citoval ju denník.
Dianie vo svete a správy sledovala až do svojej smrti. Ako verejnosti oznámil jej právnik a priateľ Maurizio J. Morello Rosalind zomrela 5. marca 2020 vo svojom dome v New Yorku ako 95-ročná. „Mala úctu ku každému človeku, nápadu a názoru a nikdy, bez ohľadu na okolnosti, nezabudla povedať prosím alebo ďakujem,” zaspomínal si na ňu pre americkú televíziu CNN.
Aj keď Rosalind nebola jedinou „nitovačkou Rosie“, bola prvá a preto sa stala ikonou feministiek po celom svete.
