Podceňujeme na Slovensku ORL odbor?
„Veľa ľudí si myslí, že ORL lekár lieči len nádchu a choré mandle. Nie je to tak. ORL odbor zahŕňa široké spektrum oblastí a činností. Estetickú chirurgiu tváre, chirurgiu slinných žliaz, navracanie sluchu ľuďom s poruchou sluchu za pomoci technicky vyspelých vnútroušných implantátov, bežnú konzervatívnu liečbu chorôb nosa a hrdla, mikrochirurgiu hlasiviek, ucha, hlavových nervov, spoluprácu pri neurochirurgických operáciách, diagnostiku a liečbu závratov, ako aj komplikovanú a časovo náročnú chirurgiu rakoviny hlavy a krku. Rakovina ORL orgánov je celosvetovo šiesty najčastejší typ rakoviny, pred ňou je napr. rakovina pľúc, prsníka a gynekologických orgánov. Odjakživa rakovina hlavy a krku postihovala najmä ľudí z nižšieho sociálneho prostredia, často s rozvráteným rodinným životom, alkoholikov a ťažkých fajčiarov. Z toho mohlo vyplývať možno isté podcenenie tejto oblasti v očiach laickej i odbornej verejnosti. V posledných 15-20 rokoch nám však rapídne stúpa početnosť niektorých foriem rakoviny hlavy a krku. Tentoraz často u ľudí v produktívnom veku, dobre zarábajúcich, nefajčiarov a abstinentov.“
Stres?
„Nie. (úsmev) Vírus HPV! Ľudský papillomavirus, ktorý spôsobuje napríklad rakovinu krčka maternice sa dostane do hrdla a tam určité jeho podtypy spôsobujú rakovinu hrdla či jazyka. Jedným z vysvetlení je zmena v sexuálnych praktikách, či orálny sex. To znamená, že pre rakovinu krčka maternice sa zavádza očkovanie pre dievčatá pred začiatkom sexuálneho života. Čiže logicky by sme mali v tomto životnom období preočkovať aj chlapcov? Presne o tom teraz odborníci diskutujú, či by malo byť očkovanie chlapcov niečím, čo ich v budúcnosti ochráni pred niektorými formami rakoviny hrdla.“
Ako oznamujete takúto diagnózu pacientom? Môžete predsa takto odhaliť aj neveru.
„Na odborných svetových fórach je o tom teraz pomerne rozsiahla diskusia. Je to naozaj eticky komplikované, pretože to môže byť považované za sexuálne prenosné ochorenie a v zásade to naozaj môže nabúrať vzťahy medzi partnermi. Manželka môže povedať, že ale ja HPV vírus nemám a ty ho máš. To sú naozaj veci, ktoré treba brať veľmi empaticky aj čo sa týka komunikácie medzi zdravotníkom a pacientom. Zároveň to nemôžeme v každom prípade spojiť kauzálne, čiže nejaké jednoznačné závery sú zložité.“
Ako teda znejú svetové odporúčania?
„V Univerzitnej nemocnici v Coventry v Anglicku sme mali špecializovaný tím stredného zdravotníckeho personálu, ktorý sa s pacientom a jeho rodinou o tom bavil. Špecializované sestry na takú debate majú dostatok času, určite viac ako chirurg alebo bežná zdravotná sestra. Určite by sa obdobný tím uplatnil aj na Slovensku. Toto je však určitá nadstavba a ťažko si predstaviť, že by sa v súčasnosti v štátnych nemocniciach našli prostriedky na financovanie takýchto tímov.“
Keď ste sa ani nie pred rokom vrátili z Anglicka, čo bolo prvé, do čoho ste sa pustili?
„Pravidelnú operatívu štítnej žľazy som na Klinike ORL, chirurgie hlavy a krku v Bratislave s podporou vedenia kliniky zaviedol v rokoch 2011-2012, ešte pred mojim odchodom do Anglicka. Takže, keď som sa vrátil, bolo logické, že budem rozvíjať práve túto časť mojej práce. Kolegovia z celého Slovenska na naše špecializované pracovisko ORL chirurgie okrem iných pacientov posielajú pacientov na operáciu štítnej žľazy a prištítnych teliesok. Pacient je pre nás alfou a omegou nášho snaženia, v našom centre ponúkame chirurgický servis bez kompromisov a to na najvyššej úrovni s minimom komplikácií. Každý chirurg má komplikácie, ale dobrý chirurg štítnej žľazy by ich mal mať čo najmenej, čo úzko súvisí s množstvom vykonaných operácií. V Anglicku sa za bezpečného chirurga štítnej žľazy považuje taký, ktorý vykoná minimálne 25 operácií štítnej žľazy ročne. Málokto si totiž uvedomuje, že operácia štítnej žľazy môže mať aj komplikácie, ktoré môžu pacientovi zničiť kariéru a zmeniť život.“
To znie hrozivo.
„S každým pacientom mám pohovor dvakrát. Najprv, keď sa objednáva na operáciu a druhýkrát pred samotnou operáciou. Pred operáciou podpíše informovaný súhlas, že rozumie, aké komplikácie môžu nastať. V prvom rade vznikne jazva. Táto sa zvyčajne hojí dobre a po čase je takmer neviditeľná. Štítna žľaza je veľmi prekrvený orgán a ako taký môže výrazne krvácať. Dokonca tak, že to môže byť až život ohrozujúce. Je to extrémne zriedkavé, ale môže to nastať. Pacient po operácii môže potrebovať aj ďalšiu liečbu. Musí byť uzrozumený s tým, že ak by sme potvrdili rakovinu štítnej žľazy, bude možno potrebovať ďalšiu operáciu alebo inú, neoperačnú liečbu. Nepríjemnou komplikáciou je poškodenie takzvaného návratného nervu, ktorý hýbe hlasivkami. Pri poškodení nervu na jednej strane sa prestane dobre hýbať jedna hlasivka. Pacient zo začiatku horšie prehĺta a bude mať slabší hlas. Túto komplikáciu vieme do veľkej miery kompenzovať. Nedajbože sa poškodí nerv na oboch stranách krku, pacient sa začne dusiť a niektorí musia mať tracheotómiu (dierku na dýchanie) často aj veľmi dlhý čas. Mám pacientku, ktorú operovali pred asi 20 rokmi a presne toto sa jej stalo. Dovtedy bola aktívna športovkyňa, táto komplikácia jej zmenila celý život. Posledným stavom, ktorý diskutujeme a môže nastať po niektorých operáciách štítnej žľazy je dočasná, alebo trvalá potreba liečby prípravkami vápnika. Každopádne pacienta uisťujeme, že komplikácie sú po operácii skúseným operatérom zriedkavé.“
Ak má pacient pochybnosti , vyhľadá druhý názor, či iný názor lekára. U nás sa to lekárov často dotkne. V zahraničí je pritom bežné, že lekári poskytujú konzultácie aj cez internet aj cez pol zemegule.
„V rozvinutom svete sa to volá “second opinion”, druhý názor. Za prospešný ho považujem v ťažkých a nejednoznačných prípadoch alebo, keď pacient pred závažným rozhodnutím o liečbe, potrebuje k rozhodnutiu ďalší názor. Lekári na “Západe” sú k tomu vedení už od školy, aby s tým problém nemali. Second opinion nie je primárne určený na odhaľovanie omylov lekára. Lekár by mal byť tak profesionálny, aby sa omylom v čo najväčšej možnej miere vyvaroval. Druhý názor môže, samozrejme, do istej miery omyly minimalizovať. Vhodný a často používaný je napríklad v rádiológii, kde sa hodnotí rontgenová a iná obrazová dokumentácia. Zdravotný stav sa dá zhodnotiť aj podľa zaslanej písomnej dokumentácie. Samozrejme, ak pacienta lekár nevidí, má to svoje limity. Ja osobne možnosť druhého názoru od kolegu vítam a v niektorých situáciách ho pacientovi sám navrhujem.“
Nemôže zvýšený počet rakoviny štítnej žľazy nielen u žien pripísať výbuchu Černobyľu v roku 1986? Vraj najohrozenejšia je práve generácia „Husákových detí“.
„Rakovina štítnej žľazy je iná choroba ako rakovina hrdla. Áno, pozorujeme jej zvýšený výskyt, a áno, môže to byť aj z Černobyľskej radiácie, ale okrem iného jej je viac aj vďaka lepšej diagnostike. Veľa nádorov štátnej žľazy zistíme ako vedľajší nález pri inom vyšetrení. Napríklad, niekto má problém s krčnou chrbticou, urobia mu magnetickú rezonanciu krčnej chrbtice, ktorá zachytí aj uzlík na štítnej žľaze, ktorý môže byť tvorený zhubným nádorom. Ale rakovina štátnej žľazy je vo väčšine prípadov výborne liečiteľná.“
Dostávajú sa vám do rúk včas diagnostikovaní pacienti?
„V Anglicku chodilo ďaleko viac pacientov v skoršom štádiu zhubného nádoru. Súvisí to s vyspelosťou systému a s edukáciou pacientov samotných. U nás je naozaj veľká skupina ľudí, ktorí o seba nedbajú a ešte sa chvália, že vôbec nechodia k lekárovi. Prídu až vtedy, keď už je choroba rozvinutá. Najčastejšie sú to nádory hrdla či hltana. Keď hovoríme o štítnej žľaze, tak na Slovensku je sledovanie chorôb štítnej žľazy v rukách endokrinológa a má zvyčajne veľmi dobrú kvalitu. Pacienti sa sťažujú na čakacie lehoty u endokrinológov, avšak moje skúsenosti zo zahraničia hovoria, že v porovnaní s Anglickom na tom nie sme vôbec zle. Mojim cieľom je prispieť k tomu, aby bolo čo najviac pacientov dokonale manažovaných aj chirurgicky.“
Prejavuje sa nejako rakovina štítnej žľazy? Hovorí sa, že rakovina nebolí.
„Pojem rakovina združuje stovky rôznych chorôb. Z niektorých sa vylieči takmer každý a iné sú beznádejné už pri prvej návšteve lekára. Pokiaľ hovoríme o rakovine štítnej žľazy, tak je veľmi dobre liečiteľná, pokiaľ nejde o niektorý z menej častých zhubných typov. Často sa uzlík zistí pohmatom v strednej časti krku alebo náhodne pri inom vyšetrení. Štandardne sa vyšetruje ultrazvukom a pichnutím tenkou ihlou. Vo vyše 90 percentách nejde o rakovinu, sú to jednoducho uzlíky v tkanive žľazy, ktoré stačí vyšetriť a pacienta upokojiť, prípadne sledovať. A, samozrejme, vo svete prebieha množstvo výskumných projektov, ktoré naše poznanie posúvajú dopredu a zlepšujú prežívanie a kvalitu života pacientov. Viacero výskumných projektov rieši aj naše pracovisko- Klinika ORL a chirurgie hlavy a krku Lekárskej fakulty UK v Bratislave.“
Je niečo od úst po kľúčnu kosť, čo rakovina nenapadne?
„Nie. Ak sa veľmi zamyslím, tak v našej oblasti je raritná rakovina svalov. Dôležité je si dávať pozor napríklad na zmenu hlasu. Pokiaľ je človek dva- tri týždne zachrípnutý a nezaberú mu antibiotiká, tak treba vyhľadať špecialistu, ktorý sa vie na hlasivky pozrieť. V Anglicku má každý všeobecný lekár protokol, pokiaľ lieči zachrípnutie viac ako dva týždne, tak automaticky musí nasledovať vyšetrenie hlasiviek. Vyhľadať špecialistu musia tiež všetci, ktorí majú zväčšujúcu sa, nebolestivú hrčku na krku počas niekoľkých týždňov bez inej zjavnej príčiny.“
Existuje nejaká prevencia pri rakovine štítnej žľazy a iných ORL orgánov, alebo aj vy gro zvalíte na cigarety?
„Cigarety zásadne poškodzujú naše zdravie. Fajčiar, ktorého dlhodobo pobolieva hrdlo, príde a žiada pomoc, ale pokiaľ neprestane fajčiť, je pre nás ťažké poradiť si s jeho problémom. Uvedomujem si, že ide u neho o o ťažkú závislosť.“
Ako vás tak počúvam, tuším prehĺtam každých 10 sekúnd.
„Viete, aj každý medik ochorie na to, o čom sa práve učí. Je to normálne. (smiech)“
Prečítajte si aj Gastroenterológ: Problémy so žalúdkom vyvolá aj dlhodobá frustrácia
