„Žáhar a vredári nám ambulancie otvárajú na jar a jeseň. Niekedy sa s kolegami pýtame, kto už videl prvý vred? Vieme, že hneď ako príde prvý jarný a jesenný vred do jednej ambulancie, naplnia sa všetky,“ povedal v rozhovore pre Ženy v meste gastroenterológ JAROLÍM ŠUTKA.
Foto - Archív JŠ
Človeka bežne bolieva žalúdok. Raz sa zle naje, niečo mu nesadne alebo má ťažký deň a zavalí ho nervozita. Roky siaha po liekoch a je po bolesti. Je to už chronická bolesť?
„V týchto prípadoch musíme rozlišovať medzi akútnou a chronickou bolesťou. Akútna bolesť je náhla, bez varovných príznakov, často krátka a spontánne odíde, napríklad po liekoch. Chronická bolesť je dvojaká. Kontinuálna, teda nastúpi a trvá dlhšie a nemusí byť ani intenzívna, len obťažuje a pripomína sa. Chronická remitujúca bolesť je taká, že príde, trvá aj týždne, potom sa na čas stratí, ale vráti sa. Chronická bolesť trvá najmenej 6 až 8 týždňov. Tento stav už treba riešiť. Pozor si ale musíme dávať aj na nízko intenzívnu bolesť , ak trvá dlho. Zabudnime na to, že ma to len omína, že to nič nie je. Môže to byť aj prvý príznak onkologického ochorenia.“
Musí to byť automatický onkologická diagnóza? Ľudia aj podľa prieskumov sa rakoviny boja najviac.
„Tento strach je u viac ako polovici pacientov. Hlavne „doktor google“ diagnostikuje, že chronická bolesť je často nešpecifickým príznakom rakoviny. Človek hľadá na internete až ten problém nájde. Pred rokmi vyšla kniha Vademecum medici. Požičala si ju moja sestra. Každý týždeň mi volala, že si diagnostikovala rakovinu. Po polroku ma to prestalo baviť, knihu som jej zobral a odvtedy je zdravá. Googliaci pacient, ktorý sa nepýta lekára, môže naozaj skončiť zle v ťažkých depresiách. A pritom sa úplne zbytočne traumatizuje.“
Ženy sú oveľa emotívnejšie ako muži. Často sú také rozčúlené, až ich rozbolí žalúdok.
„Máme aj emočný mozog. Pozná ho aj žiačik, ktorý ide na prvú písomku. Bojí sa, neje, ráno zvracia, maminka bolí ma žalúdok. To sú presne prvé emočné strachy. Akákoľvek emócia či strach, frustrácia, provokuje hormóny, ktoré zhoršia prekrvenie tráviaceho traktu. Stres klasicky prekrví srdce, svaly dýchanie, ale ochudobní tráviaci trakt a človek zrazu pocíti bolesť. Nebezpečné sú ale dlhodobé frustrácie, ktoré môžu vyvolať chronický stav. Od pacienta chcem, aby sa dobre zamyslel, či so zdravotným problémom vstáva aj ráno. Potom to môže byť problém. Žalúdok je len prvá časť. Neustály stres sadá aj na črevá a naozaj sa môže skončiť veľkým problémom.“
Môžem si stresom privodiť vredy?
„Samozrejme. Napríklad akútny stresový vred po veľkej traume vzniká už do 12 až 24 hodín. Chronickí nerváci si ho navodia adrenalínom, lebo si neustále zhoršujú prekrvenie sliznice žalúdka. Jej obranyschopnosť je založená práve na rovnováhe. Musíte mať dostatočnú ochrannú hlienovú vrstvu voči agresívnej kyseline. Pri strese totiž vzniká zvýšená produkcia kyseliny a zase tým, že nie je dobre prekrvená sliznica zaniká ochranná vrstva . To je, akoby ste potápača vyzliekli zo skafandra a kyselina ho začne leptať. Už od dverí vidím vredára. Zamračeného utrápeného pacienta, na krku s navretými žilami.“
Dá sa prasknutý vred prežiť?
„Pozor! Prasknutý vred to je taká ľudová verzia. Musíme rozlišovať rôzne typy vredov. Klasický vznikne, že kyselina rozleptá narušenú sliznicu do rôznej hĺbky. Ak je malá, pri dnešných liekoch sa zahojí do štyroch dní. Vyslovene prasknutý vred to je takzvaná perforácia, keď kyselina preleptá celú stenu vrátane svaloviny až sa obsah vyleje do brušnej dutiny. Pacienti vtedy majú pocit, že ich niekto pichol nožom. Moment prasknutia steny a vyliatia je ukrutná bolesť. Ale ani pri prasnutom vrede nemusí vždy dôjsť k prederaveniu žalúdočnej steny. V nej sú aj cievy, ktoré kyselina tak nahlodá, že až masívne krvácajú a pacient môže naozaj zomrieť.“
Sú na tom horšie muži alebo ženy?
„Pozorujem istú prevahu žien, lebo sú emotívnejšie. Ale muži za nimi nezaostávajú. Zaujímavé je, že chlapi sú v tomto oveľa agresívnejší. Nevedia to tak spracovať ako ženy a doslova sú z toho hotoví. Pritom sa nedá povedať, že ženy majú napríklad častejšie vredy ako muži, pretože ženy často preberajú funkcie manažérky. Dokonca by som skôr povedal, že závažnejšie stavy začínajú mať skôr ženy, lebo sú už pod oveľa väčším tlakom, stresom a emóciami ako muži. Lekára ale viac vyhľadajú ženy, lebo chlap ma vyhľadá, až keď mu je naozaj zle.“
Ženy vás asi skôr vyhľadajú pre pálenie kyseliny, ktoré pripomína až infarkt.
„(Smiech) To je veľká pravda. Máme ústa, pažerák, potom ventil medzi pažerákom a žalúdkom a až potom žalúdok, kde sa produkuje kyselina. Pažerák však nemá ochrannú vrstvu pred kyselinou ako žalúdok. A keď sa dolný pažerákový zvierač prestane zatvárať, kyslý obsah vychádza do pažeráka a to vie veľmi bolieť. Veď túto kyselinu chlorovodíkovú kúpite v drogérii ako kyselinu soľnú a leptáte s ňou vodný kameň. A rovnako leptá aj váš pažerák. Presne ako vo Votrelcovi , kde preleptala 3 paluby vesmírnej lode. Trvalo k tomu dochádza ak sa ventil nezatvára. Naozaj to pôsobí, ako infarkt. Veď si dajte soľ do oka! Množstvo kyseliny však nie vždy mapuje aj stav poškodenia ventilu. Stačí ak máte nadmerne citlivý pažerák. Treba to určite liečiť. Pozor si musia dávať aj diabetici, ktorí majú znížené vnímanie bolesti , oni môžu mať dokonca ťažké vredy v pažeráku a nemusia o nich ani vedieť.“
Dá sa s poškodeným pažerákom žiť celý život?
„Samozrejme. Dnes už máme veľmi dobré možnosti liečby. Základom je diéta, neľahnúť si po jedle, nejesť neskoro večer, necvičiť s plným žalúdkom a podobne. Vyhýbať sa sladkostiam, korenistým a paradajkovým jedlám, pečené a grilované, dokonca silnému vývaru, ktorý stimuluje produkciu štiav. Pozor na citrusové veci, ocot a podobne. Ale ak vám pomôže vytlačený citrón, treba ostať pritom. A nič nezaberá, nastupujú lieky s minimálnymi vedľajšími účinkami. Kyselinu už dokážeme dostať pod kontrolu do troch dní a do dvoch mesiacov dochádza k vyhojeniu zmien. Ak je stav naozaj už vážny, že sú tam hernie, keď to už nestíhajú lieky, vtedy pristúpime k laparoskopickej operácii s vytvorením umelej záklopky o troch stehoch, ktorá už zabráni k návratu stavy či kyseliny do pažeráka.“
Gastroentero - hepatologické centrum Thalion v poliklinike na Mýtnej ulici v Bratislave.
Produkcia kyseliny sa mení asi celý deň aj život.
„Máte pravdu. V seniorskom veku dochádza napríklad k znižovaniu produkcie. Takže tam môže prísť až k úplnému odstráneniu problémov. Niektorí trpia úpornými bolesťami do 40 rokov a zrazu sa stratia. Potom je tu typická sezónnosť. Žáhari a vredári nám ambulancie otvárajú na jar a jeseň. Niekedy sa s kolegami pýtame, kto už videl prvý vred? (smiech). Lebo vieme, že hneď ako príde prvý jarný a jesenný vred do jednej ambulancie, naplnia sa všetky. Ak sa niekto mal dobre v lete aj bez liekov, na jeseň ich musí brať už pri prvom príznaku aspoň týždeň a potom už budete mať pokoj. Lebo keď nenastúpite liečbu včas, budete sa musieť liečiť aj dva mesiace. Kyselina je neorganická, ona nerozmýšľa, ona jednoducho leptá čo sa dá, aj pažerák.“
A alkohol? Ak si predtým dám lieky proti kyseline?
„Škriabete sa cez hlavu. Biele suché víno zvyšuje produkciu kyseliny a otvára ventil pažeráka a červené ľahké ventil zasa skôr uzatvára. Ale nie suché. Čo je naozaj veľmi priateľské pre tráviaci trakt je malé pivo po jedle.“
A čo takzvané zdravotné štamprlíky?
„Po ťažkom jedle je naozaj dobré si dať likér z horca. Naozaj naštartuje trávenie. Kedysi to dávali ako tinktúru na chuť do jedla aj deťom. Dnes to odporúčam starším pacientkam pri nechutenstve. Už kvapka stimuluje lepšie trávenie. Veď 10 percent trávenia sú práve zmysly. Ak je jedlo pekne pripravené a kvapkou horca stimulujete chuť, máte viac ako 30 percent úspešnosť, že človek sa naje.“
Ako uznávaný gastroenterológ reaguje na trendové stravovanie - bezlepkové, bez mlieka a mäsa?
„(Smiech) Človek, ktorý je zdravý , má jesť normálne. Napríklad od starých mám sa snažím zistiť chronológiu ako jedávali v ktorom ročnom období a veľmi to pacientom pomáha. Bezlepková diéta je jeden veľký boom. Vieme, že každý kto prejde na bezlepkovú diétu na začiatku z nej profituje. Napríklad ho nenafukuje. Ale pozor! Podľa výskumu, v čreve sú určité baktérie, vírusy, kvasinky a podobne a spoločne si tam žijú v rovnováhe. Zistilo sa, že bez lepku skutočne na pol roka dôjde k zlepšeniu, ale potlačí sa aj určitá populácia baktérií, ktoré sú ovplyvňované lepkom. V čreve tak prerastie úplne iná populácia, ktorá o 3/4 roka bude robiť ešte väčšie ťažkosti. Takže bezlepkovú diétu odporúčam iba pacientom, ktorí sú celiatici, alebo s alergiou na lepok. Ale ísť na bezlepkovú dietu len tak, že som to niekde čítala, určite nie. Nikto zatiaľ nevie povedať, aké trvalé následky to zanechá na hrubom čreve.“
K špecialistovi sa dnes na termín čaká aj mesiace. Čím to je? Chorľavieme napriek snahe zdravo žiť?
„U nás je stále tradícia spred roka 1989, kedy bolo trendové chodiť po doktoroch, aby mi niečo našiel. Táto skôr staršia generácia tu ešte je. Niekedy je to naozaj ich jediná sociálna komunikácia, kedy ich niekto vypočuje a akceptuje, lebo seniori sú naozaj na okraji záujmu spoločnosti. Niekedy si zoberú aj taxi, už skoro ráno sa posadia do čakárne, nadávajú na celý svet, ale sú radi, že tam môžu byť do pol štvrtej a potom sa ide domov si oddýchnuť. Úplne opačná je mladá generácia, ktorá je poznačená googlom a často to preženú až do patológie. A viac ako polovica pacientov sú zasa obeťami systému, pretože im nemôžete urobiť podľa pravidiel zdravotnej poisťovne všetko naraz a musia chodiť dookola. No a ešte zdržiava aj mimoriadne vysoké percento psychosomatických ochorení. Sledujem to už asi 10 rokov. Nejde vlastne o žiadne ochorenie, ale iba psychosomatické funkčné prejavy frustrácie zo zadlženia, narušených vzťahov a na toto dopláca najviac tráviaci trakt. Často sa všetci dožadujú CT-čka, lebo všetci si myslia že majú rakovinu. Vylúčite mu ju, on zoberie kartu a ide za druhým doktorom. (smiech) Často ide o 25 až 30 ročných ľudí, ktorí sa ale nezastavia u doktora, ktorý by im naozaj pomohol a tým je psychológ.“
Pacienti, ak majú pochybnosti napríklad o diagnóze či liečbe, tak to konzultujú aj inde. Čo si myslíte o tom, ak pacienti hľadajú u kolegov aj "druhý názor" alebo "iný názor" ?
„Podľa mňa je to dobre, pretože majú právo na objektívny pohľad na svoj zdravotný stav, postup liečby a prognózu. Je to ale na ich úrovni a kvalite komunikácie so svojím primárnym lekárom či už praktikom alebo špecialistom. Na Slovensku to ale ešte nie je zaužívané a aj lekárska obec nie je na to zvyknutá, že pacient si ide po názor inde. Je potrebné vypestovať v tomto určitý stupeň kultúry, kedy pacient otvorene povie, že by sa chcel informovať a svojom zdravotnom stave alebo liečbe aj od iného lekára. Je samozrejme ale aj na lekárovi ako to prijme, či je ochotný prijať od pacienta, že sa ide poradiť aj inam. Je to v súčasnosti vo väčšine prípadov brané ako strata dôvery v svojho lekára a ten ich vlastne zo svojej ambulancie prepúšťa s tým, že nech teda chodí tam, kde sa bol pýtať na iný názor.“
K lekárskym omylom dochádza. Podľa medializácie prípadov pomerne často. Ako môže názor iného lekára ovplyvniť zdravotný stav pacienta?
„Druhý názor lekára nemení zdravotný stav pacienta priamo. Ide o konzultačnú službu, ktorej cieľom je pacientovi dať pohľad na jeho zdravotný stav, diagnostické postupy a výsledky, postup liečby z iného odstupu, bez zaťaženia priameho vzťahu lekár - pacient. Tým, že je to v podstate neznáma kauza je konzultujúci lekár nestranným účastníkom procesu diagnostiky a liečby, môže byť nápomocný svojimi vkladmi do doplnenia diagnostických možností, pripomienkovať liečebné postupy zo svojho pohľadu, podľa svojich vedomostí a skúseností. A až v spojení s pôvodným lekárskym zámerom vnáša sa do ďalšieho riešenia zdravotného stavu pacienta nové svetlo, nové pohľady a možnosti, ktorá v konečnom dôsledku môžu pozitívne ovplyvniť zdravotný stav pacienta v jeho prospech – či už skoršej a správnej diagnóze alebo účinnejšej liečbe.“
V zahraničí je úplne bežné, že lekári poskytujú služby na základe zaslanej dokumentácie konzultácie zdravotného stavu aj po internete. Dokonca aj cez pol zemegule. Aký je váš názor na takéto služby? Dá sa reálne zdravotný stav pacienta vyhodnotiť aj bez toho, aby ho lekár videl?
„Samozrejme, v písomnej konzultačnej dokumentácii sa vychádza z písomných podkladov. Pre konzultujúceho lekára je pravdou to čo je napísané v dodanej dokumentácii. Vychádza sa ale z predpokladu, že je v nej obsiahnuté aj komplexné klinické vyšetrenie pacienta, ktoré ale konzultant nevie overiť. Dodávané laboratórne alebo zobrazovacie metódy sú objektívnymi parametrami, ktoré sú nespochybniteľné a valídne (samozrejme podľa kvality pracoviska, ktorá ho vykonalo). Takže aj na základe týchto podkladov si konzultujúci lekár vie utvoriť predstavu zdravotného stavu pacienta, aktuálny stav diagnostiky a vývoja ochorenia a na základe toho vysloviť svoj názor. Preto je ale nevyhnutné zdôrazňovať pre žiadateľa konzultácie, že pokiaľ neboli dodané závažnú skutočnosti zdravotného stavu môže byť výsledok konzultácie skreslený týmto nedostatkom. Na konci je ale nevyhnuté s Druhým názorom lekára ísť späť k svojmu primárnemu ošetrujúcemu lekárovi (pokiaľ je samozrejme na dostatočnej úrovni schopný prijať, že pacient bol konzultovať inde) a vytvoriť s ním spoločne komplexnejší pohľad na aktuálny zdravotný stav, postup diagnostiky a vlastnej liečby pacienta.“
