|
Ako sme ako spoločnosť zvládli pandemický rok 2020? Boli sme solidárni alebo sme sa naopak viac starali o samých seba?
“Na mieste je slovo ďakujem. Všetkým zdravotníkom, sociálnym pracovníkom, psychológom, predavačom, pekárom, komunálnym zamestnancom, pracujúcim vo vodárňach, energetických závodoch, atď., všetkým ľuďom, ktorí sú zodpovední tak za seba ako aj ostatných ľudí. Oceňujem nasadenie, solidaritu aj vzájomnú pomoc. Len solidaritou máme nádej. Tá, našťastie, nevymrela.”
Ako v roku 2020 obstáli politici a političky? Ako hodnotíte ich komunikáciu v krízovom roku?
“Každá vláda v krajinách zasiahnutých vírusom a následnou ekonomickou krízou hľadá spôsoby ako ochrániť svojich občanov. Nik nemá jasný a jednoduchý recept. V mnohom je to postup pokus a omyl. Je však zrejmé, že zrozumiteľné a jasné pokyny vrátane ústretovej komunikácie voči občanom sa premietajú do vyššej dôvery voči vláde aj voči prijatým opatreniam. Patríme ku krajinám, kde najviac klesla dôvera voči vláde. Skokovito a prudko. Z hľadiska dôveryhodnosti politici a političky obstáli výrazne horšie ako v iných krajinách. Jediná politička, ktorej viac občanov dôveruje ako nedôveruje je prezidentka Z. Čaputová.”
Expremiérka a sociologička Iveta Radičová počas odovzdávania Ceny Slobody Antona Srholca v Trnave v roku 2019. Foto TASR - Lukáš Grinaj
Aké sú podľa vás najhoršie dopady koronavírusu na spoločnosť?
“Rok 2020 bol rokom zmeny. Na Slovensku občania v parlamentných voľbách rozhodli o zmene vlády. Zároveň, zvonka, priniesla zmeny pandémia. Dôsledky sú vážne, v rodinnom živote, vo vzdelávaní, v životnej úrovni. Prehĺbil sa pocit neistoty, obáv aj hnevu. Spamätanie sa potrvá dlhšie ako sme očakávali. Ak budeme chrániť seba a svoje okolie, ak budeme testovať a trasovať nákazu, ak budeme prístupní očkovaniu, potom by mohli byť budúce Vianoce šťastnejšie a veselšie.”
Rodiny sa dnes ešte viac dokážu rozhádať na tom, či sa testovať, či sa očkovať, či sa dostatočne chránia, ako krízu zvláda premiér... Ako veľmi nás covid rozdelil ako ľudí?
“Sme dlhodobo rozdelená spoločnosť. Časť občanov odmieta demokraciu ako takú, časť je zástancom demokracie, ale je nespokojná s jej fungovaním na Slovensku. Mnohí ľudia mali ekonomické problémy a tie sa pandémiou prehĺbili. Zväčšila sa skupina nezamestnaných o 70-tisíc, narástli pracujúci chudobní, zhoršila sa situácia živnostníkov, malých a stredných podnikateľov aj manuálne pracujúcich. Deti a študenti už v podstate rok nechodia do školy. Zaostávanie vo vzdelávaní budeme dobiehať roky. Zväčšili sa sociálne rozdiely medzi deťmi s prístupom na internet a s počítačom a tými, ktorí vybavenie nemajú a nutne potrebujú pomoc učiteľa. V rodinách sa kumuluje neobvyklá záťaž. Narastá domáce násilie. A viaceré rodiny situáciu nemajú šancu zvládnuť. Spor o testovanie, očkovanie by bol okrajový, pokiaľ by bol v rodinách jediný.”
Koncom februára parlament nevyslovil súhlas s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor). Diskusia o jeho prijatí sa najviac sústreďovala na genderovú ideológiu a nie na násilie páchané na ženách. Pandémia potvrdila, že Slovensko má vážny problém s domácím násilím. Zmení covid názor spoločnosti na tento problém? Bude sa riešiť intenzívnejšie?
“Žiadnu genderovú ideológiu Dohovor neobsahoval. Boli to úvahy v duchu podmieňovacieho spôsobu typu, „ale čo ak by ho niekto takto chcel pochopiť“. Napokon, nediskrimáciu z hľadiska rodu máme explicitne zakotvenú v ústave. Tak ako je rozdiel medzi človekom a občanom, taký je aj rozdiel medzi pohlavím a rodom. Definujú sociálne, ekonomické, občianske a politické práva a povinnosti dané históriou, kultúrou a ústavnosťou. Domáce násilie narastá, nemáme dostatočné nástroje prevencie, ochrany a sociálnych služieb. Dúfam, že sa problém riešiť bude.”
Pre ženy bola pandémiu veľkou záťažou: zvýšená starostlivosť o deti, domácnosť, starých rodičov, často popri práci často na home office. O neplatenej práci sme v roku 2020 iba nehovorili, ale vo veľkom denne prežívali. Zmení sa pohľad na neplatenú prácu žien?
“Ako u koho. Záleží od hodnotového nastavenia. U konzervatívne presvedčených občanov a politikov zmeny neočakávam.”
Ukázalo sa, že bez žien (určite aj mužov) v prvej línii by sme to nezvládli, zmení sa pohľad na ocenenie práce v zdravotníctve, školstve či v sociálnych službách?
“Pandémia nastavila zrkadlo tomu, čo je pre život podstatné. Sú profesie, ktoré sme dlhodobo podhodnocovali až devalvovali. A nie sú to len Vami spomenuté odvetvia. Ale aj také, ktoré sú pre každodenné prežitie úplne zásadné.”
Rovnocenné postavenie mužov a žien v spoločnosti je po tomto roku ešte viac nedohľadne, experti a expertky hovoria, že sme sa v otázke zlepšenia postavenia žien vrátili o desiatky rokov dozadu. Ako to vnímate vy?
“Pandémia urýchlila proces aplikácie právneho štátu v členských krajinách EÚ. Pozitívna zmena, ktorá zlepší vymožiteľnosť práva vrátane princípu rovnosti občanov pred zákonom. Máme čo robiť, a to nielen v oblasti korupcie. Tlak na zlepšenie postavenia žien môže byť nápomocný. Úspešný však bude len vtedy, ak sa rovnocenné postavenie žien stane politickou agendou mužov. A ženy by im v tomto pochopení mohli výrazne pomôcť. Minimálne cez svojich synov.”
Ako vnímate postoje vlády Igora Matoviča k zlepšovanie práv žien na Slovensku? Aj samotného premiéra?
“Zarazil ma dehonestujúci, rado by vtipný, status ministra práce, sociálnych vecí a rodiny voči úlohe ženy. Mnohé vysvetľuje. Vláda sa orientuje primárne na posilnenie reprodukčnej funkcie rodiny a podporu materstva. Dôležité, ale nepokrývajúce práva žien. “
Dekanka Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy Iveta Radičová počas príhovoru na konferencii Pravda, lož a sloboda slova: 30 rokov po páde totality na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy (PVŠ) v Bratislave v novembri 2019. Foto TASR - Jakub Kotian
Čo priniesol rok 2020 Vám osobne? Ako ste ho prežívali?
“Ťažko, ako mnohí z nás. Dištančná výučba je veľmi nedostatočná náhrada vzdelania. Pri štúdiu medicíny je to všetkým zrejmé. Menej zrejmé je to pri ostatných študijných odboroch, kde cvičenia, tréningy, tvorivá činnosť, prax v teréne sú zásadnou súčasťou štúdia, ktorá sa na diaľku robiť jednoducho nedá. Je najvyšší čas, tak trochu aj neskoro, vrátiť sa k prezenčnej výučbe. Virtuálny svet nedokáže nahradiť skutočný život. Vie ho obohatiť, doplniť, ale aj zmanipulovať a ohlúpiť. Obrazovka nenahradí skutočný dotyk. Snažila som sa pokračovať v udržateľnej teplote a tempe infraštruktúrne projekty Stredozemného koridu od Španielska až po hranice Ukrajiny ako európsky koordinátor. Ale i tu už potrebujem ísť osobne vyjednávať a kontrolovať projekty v teréne. Jedno pozitívum – namiesto dovolenky máme obnovenú záhradu. Bolo na ňu viac času a energie.”
Aký očakávate rok 2021?“Nie som predavač dažďa. Takže, nebude ľahký. Ak vláda odolá nástrahám populizmu, bude dôsledná v dodržiavaní pokynov a zvládne ekonomické dopady pandémie a ak my ostatní budeme solidárni a rovnako zodpovední, potom máme šancu, že bude lepší ako rok 2020.”
