|
Prídem do práce a zapnem počítač. Prečítam si maily, vypijem pri tom kávu a s kolegyňou sa začneme baviť o novom projekte. Zrazu medzi nami pristane list papiera. „Viete to vyriešiť?,“ spýta sa kolegyňa a hlavou kývne k papieru. Doma má 11-ročnú dcéru. A na papieri jej domácu úlohu z matematiky. Už sa s ňou potrápila celá rodina. A tak sme na rade.
Matematicko-logická úloha sa spočiatku zdá byť jednoduchá. Všetky predsa máme vysokú školu, bol by v tom čert, aby sme zlyhali pri piatackej domácej úlohe. Ibaže čoskoro zistíme, že zadaniu každá z nás rozumie inak, chýbajú nám jasné vstupné informácie a tak sa každá rozbehne po inej línii. K správnemu riešeniu sa však nedopátrame. Ani každá zvlášť, ani všetky spolu, respektíve riešení máme niekoľko a všetky sa nám z istého uhla pohľadu javia ako správne. Kolegyňa si napokon berie späť svoj list papiera s tým, že zrejme budú musieť napísať pani učiteľke, nech zadanie lepšie vysvetlí...
Dištančné vzdelávanie a home office
Mám množstvo kamošiek s menšími deťmi, ktoré sa kvôli covidu a karanténe v pravidelných intervaloch učia z domu alebo sú piataci-šiestaci a tak majú dištančné vzdelávanie už od októbra. Väčšinou si ich mamy vybavili v práci home office. Požiadavky sú na nich rovnaké, akoby sedeli v kancelárii, ibaže k svojej šichte si musia prirátať aj online vyučovanie svojich detí.
„Nerobím nič iné, iba striehnem, kedy sú online hodiny, na ktorej platforme a aké úlohy treba poslať kam a dokedy. Bežne sa stáva, že hodiny sa posúvajú, začnú o dvadsať minút skôr alebo neskôr, no informácia o tom príde na poslednú chvíľu. Už sme pár hodín takto zmeškali alebo sme zbytočne čakali pri počítači a zisťovali, či máme problém s pripojením, alebo prečo ešte hodina nezačala,“ vraví mi jedna.
Druhá dodá, že najhoršie je sledovať, ktorý učiteľ chce ako posielať domáce úlohy – niekto do tela mailu, niekto ako prílohu, polovica si ich želá výhradne cez edupage, ďalšia len cez gmail. „Riešim vypadávajúcu wifinu, to, že nejde zvuk, že to seká, že sa nejaká príloha nedá otvoriť a svoju prácu dorábam po večeroch,“ hovorí tretia.
Rodičia a domáce úlohy
Na fejsbúkovej stránke „Zavretá škola“ neveriacky sledujem, čo všetko riešia rodičia v tieto dni. Občas sú to dosť zúfalé statusy so žiadosťou o pomoc pri riešení úloh z matematiky, fyziky, chémie, slovenčiny či angličtiny. Po prečítaní zadania sa im nečudujem. Nerozumiem ani fň. A blahorečím každému z učiteľov, ktorí tiež chodia na danú stránku rodičom pomáhať – vysvetľujú zadania, vysvetľujú chyby, pomáhajú s riešeniami. Úprimne poviem, že pri večernom pohári vína ďakujem Bohu, že moje dcéry sú už dosť veľké na to, aby si úlohy riešili samy, prípadne ich riešenie zisťovali svojpomocne medzi spolužiakmi. Lebo toto by som asi fakt už nedala.
Na kamoškách s menšími deťmi vidieť zjavnú únavu. A nie je to preto, že pred Vianocami leštia okná a vypekajú. Dôvodom je dištančné vzdelávanie, ktoré im pridáva prácu navyše. A ešte k tomu v čase, keď by mali byť naplno sústredené na vlastnú prácu, aby sa nestalo, že o ňu prídu. Nestíhajú, nevládzu, mnohé už melú z posledného a priznávajú, že majú „nervy v kýbly“. O to viac, že im chýba akákoľvek psychohygiena. Žiadne trkotanie s kolegyňami v kuchynke či pri obede, ani small talky cestou do práce a z práce. Nemôžu zájsť len tak do kaviarne (ak nepatria medzi ľadové medvede), zrušili sa im skupinové cvičenia, keďže pravidelne navštevujú starších rodičov, boja sa večer zájsť aj do kina či stretnúť sa so známymi. A vlastne ani niet kedy. Keďže cez deň riešia školu svojich detí, večer dorábajú úlohy do práce. Cez víkendy riešia domácnosť a snažia sa decká vytiahnuť von, nech stále netvrdnú len pri počítači.
Jasné, že všetkým nám už „covid-situácia“ lezie na nervy. Ale zdá sa, že ženy-matky, to zase raz vychytali. A namiesto riešenia ešte aj vo večerných správach vidia len hádanie sa veľkých deciek, ktoré nedospeli na svoje funkcie, počúvajú, kto je bakaný, kto klame, kto je na vine a kto si začal. Panebože, dokedy ešte?
