BRATISLAVA. Jablčný ocot, pohánka, zelené aj červené paradajky, cesnakový extrakt, kapustné listy, detské mydlo s ovčím mliekom, bravčová či jazvečia masť, vínne obklady a dokonca údená slanina. Tomu všetkému veria ľudia na Slovensku, že im to pomôže vyliečiť choré žily v nohách. Pritom chronické žilové ochorenie je najrozšírenejšie celoživotné chronické ochorenie na svete, ktoré, ak správne neliečime, môže skončiť fatálne.
Aj vďaka receptom starých mám prichádzajú za lekárom pacienti neskoro. Prikladanie ľudových obkladov a mastičiek totiž toto ochorenie len zhoršujú. Najmä pri otvorených ranách, môžu spôsobiť vážnu infekciu a celkovú otravu organizmu.
Podcenila problémy
Chronické žilové ochorenie to nie sú iba kŕče, pocit ťažkých či bolestivých nôh alebo estetický problém. Ide o chronický zápalový proces, ktorý treba okamžite liečiť už od prvých príznakov venofarmakom a kompresívnymi pančuchami. Milena Prusáková sa už dnes smeje sama na sebe, ako sa nechala zviesť informáciami z internetu.
„Strašne ma po pôrode začali bolieť nohy. Riešila som to iba babskými receptami. Bravčová masť s nechtíkom, zábaly z tinktúry z pagaštanu konského v alkohole, jablčný ocot, no proste, čo mi kto poradil a našla som na internete.“ Jej stav sa však zhoršoval, až skončila v cievnej ambulancii. Neuzatvárala sa jej chlopňa na žile, presne ako kedysi jej otcovi. Pred mesiacom ju neinvazívne operovali. „Celý život už budem užívať lieky a nosiť kompresné pančucháče. Škoda, že som nevyhľadala odbornú pomoc skôr, keď viem, že to je aj často dedičné ochorenie,“ povedala pre Ženy v meste pani Milena.
Veda ide tak dopredu, že dnes už neplatí, že po chirurgickom zákroku musíte týždne nosiť obviazané nohy. Žilové varixi dnes už dokážu dokonca za studena zalepiť.
„Je to absolútne bezbolestné bez narkózy. Pacient krátko po zákroku ide domov, pretože je to miniinvazívna chirurgia, ktorá je postavená na tom, že vy priamo pôsobíte len v mieste poškodenej žily a neovplyvňujete okolie. Žilu uzavriete pod sonografickou kontrolou „za studena“ lepidlom, bez viditeľnej jazvy na koži,“ vysvetlil novinku uznávaný angiochirurg František Žernovický.
Chronické žilové ochorenie (CHŽO) je zápalové, postupne sa rozvíjajúce ochorenie, ktoré poškodzuje žilovú stenu. Liečba preto musí byť komplexná a celoživotná.
Pani Milena.
Problémy prišli v lietadle
Bolesti, či kŕče v nohách, ich celkový nepokoj, ťažké a unavené nohy ignorovala aj Júlia. Až kým sa pri ceste do Spojených štátov takmer na nich neudržala.
„Po 9 hodinách letu sme prestupovali. Napriek tomu, že som sa počas letu snažila čo najviac chodiť a piť vodu, nohy mi napuchli tak, že sa mi až vylievali z topánok. Chodidlá som mala asi trikrát väčšie. Veľmi som sa zľakla. Nevedela som, že tie bolesti doma, boli vlastne varovaním. Vysvetľovala som si ich tým, že sa v práci naháňam. Večer si ich vyložila a pocit ťažoby prešiel. Nemala som na nohách ani viditeľné zmeny. Vôbec mi ani len nenapadlo, že mám chronické žilové ochorenie,“ spomína si na let 30-ročná Júlia. Situácia sa zopakovala aj pri ceste autom.
„Stačilo 150 km a už som mala nohy naliate. Keby Slovenská angiologická spoločnosť nezačala pred rokmi s prevenciou o chronickom žilovom ochorení neviem, ako by som dopadla. Raz som si pri nákupoch všimla ich stánok, kde boli lekári, dala som si nohy vyšetriť doplerom. Dodnes si pamätám, ako ostal doktor v šoku. Sám povedal, že na prvý pohľad by nikdy nepovedal, že mám také zničené žily. Liečim sa už rok a budem sa asi celý život. Užívam lieky a nosím kompresné pančucháče. Odvtedy som nemala pri cestovaní jediný problém, dokonca ani keď nosím vysoké topánky,“ spokojne vysvetľuje mladá Júlia.
Angiochirurg František Žernovický.
V chorobe športuje
Signály ignoruje veľa ľudí, aj keď majú dedičnú preddispozíciu. Ťažkosti pripisujú náročnému zamestnaniu, veku či hmotnosti. S chronickým žilovým ochorením sa spája aj viacero mýtov, napríklad, že po operácii kŕčových žíl sa nové varixy už nikdy neobjavia, alebo že odstránená časť žily bude človeku chýbať.
Aj Antónia Perháčová pred časom letela na druhú stranu zemegule a nikto by nepovedal, že trpí chronickým žilovým ochorením.
„Strašne ma bolievali nohy, nevidela som však na nich žiadne zmeny. Ani mi nenapadlo, že mám zapálené žily. Celý deň som na nohách, takže som si myslela, že to bude tým. Otužovala som si ich studenou sprchou a mentolovými masťami. Prinieslo mi to okamžitú úľavu, takže som nič ďalej neriešila. Po dlhom lete na druhý deň po pristaní som si však na druhý deň našla veľkú fialovú bolestivú hrču na lýtku. Strašne som sa zľakla. Po prílete domov som sa okamžite objednala na cievne vyšetrenie. Diagnostikovali mi zápal žily,“ opisuje strach Antónia, ktorá už pravidelne berie lieky a kompresné pančuchy a vždy pred letom si pichám injekciu do brucha na riedenie krvi.
„Vďaka lekárke Diane Ganajovej som začala aj športovať. Denne behám 6 km a za dva roky som schudla 15 kg. Dnes sa už cítim naozaj výborne a moje žily mám pod kontrolou,“ spokojne dodala.
Príprava na dlhé cesty
Na dlhé cesty, hlavne v letných mesiacoch by sme sa naozaj mali dôkladne pripraviť. Hlavne naše žily. „Naozaj, toto obdobie je veľmi rizikové pre vznik komplikácií chronického žilového ochorenia. A je jedno, či naň máte preddispozíciu alebo nie. Počas cesty musíme veľa piť a robiť si aj krátke prestávky. V lietadlách už máte návod, ako máte cvičiť a hýbať nohami v členkoch a lýtkach, aby ste rozprúdili cievny systém. Ľudia, ktorí majú na to preddispozíciu by mali pravidelne užívať lieky a obuť si kompresívne pančucháče. V prípade, ak počas cesty ani toto nepomôže, určite po návrate okamžite vyhľadať všeobecného lekára, ktorý by vás na základe klinických príznakov mal odporučiť k angiológovi,“ upozorňuje praktická lekárka pre dospelých lekárka Diana Ganajová.
Anketa s lekármi, ktorí sa zúčastnili na preventívnej roadshow po celom Slovensku v predchádzajúcich ročníkoch však ukázala, že nie všetci pacienti prichádzajú z ambulancií správne vyšetrení.
Profesorku Vieru Štvrtinovú, predsedníčku Slovenskej angiologickej spoločnosti zistenia jej kolegov v klipe Hnutia za zdravé nohy prekvapili. „Určite musíme viac edukovať aj lekárov, aby dodržiavali odporúčaný postup liečby. Verím, že manažment pacienta nie je taký zlý, ale je pravda, že výnimky potvrdzujú pravidlo. Všade sa môže stať, že nie je taký odborník, aký by mal byť, ale vďaka nášmu vzdelávaniu, väčšina lekárov a aj pacientov, postupujú správne,“ uviedla profesorka Štvrtinová.
„Nemôžme všetkých praktických lekárov hádzať do jedného vreca. Určite by sme však mali všetci spozornieť a urobiť si poriadok aj vo vlastných radoch. Keď pacient príde k lekárovi a už sa sťažuje, mali by sme pátrať po rizikovom faktore. Hlavne teraz, keď sa blížia letné mesiace, v ktorých sa žilové ochorenie vždy zhoršuje. Ja osobne sa pri preventívnej prehliadke vždy pýtam pacienta, či nemá problém s nohami,“ upozorňuje Diana Ganajová.
Prečítajte si aj Zápal v žilách žiadny krém nevylieči
